Tunel Sitina nie je najdrahší

Najdrahší tunel sveta?
Pôvodná cena tunela bola podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho 3,5 miliardy korún vrátane technológií. Doteraz však tunel vyšiel približne na 4,5 miliardy. Ráta sa dokonca s vyššou sumou. Dodávateľ si totiž nárokuje úhradu kurzovej straty za dodatočné práce. Spor sa pravdepodobne skončí pred súdom. V prípade, že ho Slovensko prehrá, prídeme o niekoľko stoviek miliónov. "Ďalšie dodatky túto sumu možno zvýšia až na päť miliárd. Ak si zoberieme dĺžku tunela, obávam sa, že máme v Bratislave jeden z najdrahších tunelov na svete," vyhlásil počas slávnostného otvárania tunela premiér Robert Fico.

Podľa premiéra na Slovensku staviame diaľnice draho a pomaly. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti však v cene nie je len tunel. "Cena je za celý úsek diaľnice D2, ktorý zahŕňa približne aj dvojkilometrovú diaľnicu pred a za tunelom," povedal hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík.

Tunely v Európe
V niektorých krajinách sa tunely skutočne stavajú niekoľkonásobne lacnejšie. Príkladom je chorvátsky tunel Brinje, ktorý je súčasťou diaľnice zo Splitu do Záhrebu. Má porovnateľnú dĺžku ako Sitina a stál štyrikrát menej. Brinje pritom získal niekoľko ocenení za kvalitu a bezpečnosť.

Inde však stoja tunely viac ako u nás. Príkladom je Česká republika, kde za jeden meter nedávno dokončeného tunela Valík zaplatili Česi viac ako my za meter Sitiny. Valík bol sprístupnený v októbri minulého roka a je súčasťou obchvatu Plzne. Je zhruba štyrikrát kratší ako Sitina a stál približne o tretinu menej. Pri použití toho istého kritéria teda Sitina vyšla lacnejšie.

Nákladná bude aj ďalšia podzemná stavba v Česku. Do štyroch rokov chcú v Brne dokončiť tunel Dobrovského, ktorý je zhruba o dvesto metrov kratší než bratislavský. Brniansky tunel však napriek tomu bude stáť takmer desať miliárd.

Tunel Dobrovského údajne predražili technická náročnosť terénu a majetkovoprávne spory. Podobne ako Sitina vedie zastavaným územím mesta. Jeho výstavbe nakoniec padlo za obeť 60 domov.

Oceňovať šikovnosť jednotlivých krajín pri stavbe diaľnic sa však jednoznačne nedá. Náklady na výstavbu tunelov závisia nielen od ekonomických podmienok krajiny a schopnosti vlád výstavbu organizovať. Z veľkej časti totiž rozhodujú geologické faktory. Práve tie predražili Sitinu, ako aj tunel Dobrovského.

Čo predražilo Sitinu
Predraženie údajne priniesli najmä rozdiely medzi pôvodnými projektmi a skutočnými podmienkami výstavby. Projektovanie tunela sa totiž začalo už pred dvanástimi rokmi. Stavbári narazili na niekoľko geologických prekážok. Odlišné bolo napríklad podložie v kopci. Nesedeli ani mapy, ktoré slúžili ako podklady k projektom. Nové zistenia v teréne vyvolali dodatočné investície do prekládky sietí. Ďalšie zvýšenie nákladov vyvolala nutná sanácia sietí.

O ďalších nákladoch rozhodne súd
Tunel môže predražiť aj silnejúca koruna. Práve tá je predmetom sporu štátu s japonsko-českým konzorciom Taisei-Skanska. V dôsledku posilňovania meny sa totiž zvýšila cena dodatočných prác. Tie si vyžiadalo ministerstvo dopravy a v pôvodnej zmluve neboli. V prepočte na zahraničné meny boli náklady staviteľa na dodatočné práce vyššie. "Druhá strana prejavila vôľu ísť na arbitráž, čo sa pravdepodobne udeje," potvrdil Marcel Jánošík. Podľa Jánošíka zmluva, ktorú Slovensko podpísalo s Japoncami, diaľničnej spoločnosti neukladá povinnosť podieľať sa na krytí tejto kurzovej straty. Konzorcium pritom hovorí o strate stoviek miliónov korún.
K presnej sume nákladov sa diaľničná spoločnosť zatiaľ vyjadrovať nechce. Zverejní ju vraj až v septembri, po úplnom dokončení stavby.

Čo prinesie tunel
Sitina je naším v poradí tretím diaľničným tunelom. Kľúčová stavba každý deň odbremení dopravu v slovenskej metropole o niekoľko desiatok tisíc áut. Komunikácie v západnej časti mesta tým odľahčí podľa odhadov o polovicu. Vchádzať do Bratislavy zo západu bude rýchlejšie, jednoduchšie a bezpečnejšie. Sitina tiež zrýchli tranzit medzi Českou republikou a Maďarskom, je totiž posledným úsekom, ktorý chýbal k diaľničnému prepojeniu južného a západného suseda.

Podľa odhadov bude každý deň tunelom prechádzať 20-tisíc vozidiel v oboch smeroch. Prínos pre dopravu v hlavnom meste je preto nesmierny. Mesto očakáva zníženie počtu áut na križovatke Patrónka až na polovicu.

Čo predražilo Sitinu
- dodatočné technické riešenia v dôsledku zle odhadnutej geológie
- prekládky sietí
- sanácia existujúcich komunikácií
- posilňovanie slovenskej koruny