Vojna encyklopédií na internete trvá

Súboj medzi tradíciou, silou, otvorenosťou a pelotónom, asi takto by bolo možné charakterizovať vojnu encyklopédií na internete. Trojicu kráľov - Britannicu, Encartu a Wikipediu - z diaľky sledujú ďalší hráči. Boj medzi najsilnejšími postupne naberá na intenzite. Prevahu má tá najlacnejšia. To znamená Wikipedia, ktorá je na internete k dispozícii zdarma a v súčasnosti obsahuje viac než 3,1 milióna hesiel v 200 jazykových mutáciách. V nedeľu Wikipedia oslavuje piate narodeniny.
Oveľa dlhšiu tradíciu má Britannica, ktorá je najstaršou anglickou encyklopédiou. Jej prvé papierové vydanie vyšlo už v rokoch 1768 a 1771 a vďaka tomu má v anglickom svete v tlačenej podobe neotrasiteľnú pozíciu. Ešte pred nástupom počítačov v roku 1990 vygenerovala ročne tržby 650 miliónov dolárov a jej pozícia sa zdala neotrasiteľná.
S nástupom Encarty v roku 1993 však drahé a rozsiahle knižné súbory, ktoré stáli 1 500 až 2 000 dolárov, prestali byť atraktívne a keby firmu v roku 1996 nezachránil švajčiarsky finančník Jacob Safra, tradícia mohla pravdepodobne skončiť. V súčasnosti sa Britannica ponúka okrem tlačenej aj v digitálnej podobe na internete, ale jej podiel napriek tomu nie je vysoký. Prístup k heslám totiž stojí necelých 12 dolárov mesačne a oproti Wikipedii ponúka v anglickej verzii necelú sedminu hesiel, aj keď rozpracovanejších.
Lepšiu východiskovú pozíciu oproti živelne vznikajúcej Wikipedii má so silným Microsoftom za sebou Encarta, ktorá vznikla kúpou neexkluzívnych práv na Funk and Wagnalls Encyclopedia. V priebehu deväťdesiatych rokov ju doplnili heslá z ďalších získaných encyklopédií. V roku 2005 jej najvyššia a aj najdrahšia verzia (necelých päť dolárov za mesiac) obsahovala 68-tisíc hesiel. Podľa expertov možno očakávať, že Microsoft sa bude snažiť posilniť pozíciu Encarty ďalšími akvizíciami.
Medzi malými hráčmi však veľa príležitostí nie je. Projekty online encyklopédií, ako Probert Encyclopedia, E2 či Netcyclo, čitateľov priveľmi nelákajú. Ďalšie, i keď špecializované, projekty sa často obmedzujú na preberanie hesiel z Wikipedie, čo podľa odborníkov potvrdzuje jej dominanciu.
Dlhý čas bola argumentom odporcov Wikipedie jej nedôveryhodnosť. To, že každý čitateľ môže ľubovoľne formovať jej obsah, malo viesť k oveľa väčšiemu počtu chýb, než obsahuje jej profesionálne editovaná konkurencia. Tento predsudok prekvapujúco vyvrátil prestížny časopis Nature, ktorý na konci minulého roku oslovil nezávislých odborníkov so žiadosťou o prekontrolovanie 42 vopred určených hesiel v Britannice a Wikipedii. Oproti barometru kvality, za ktorý je britská encyklopédia považovaná, Wikipedia nedopadla zle. Zásadnejšie chyby v jej heslách našli recenzenti len štyri, podobne ako v Britannice. Na chyby síce menšia Wikipedia prehrala 162 ku 123, ale odborníci aj tak boli prekvapení, aká kvalitná a presná - aspoň v oblasti vedy - encyklopédia tvorená samospádom je.