Podľa denníka The Wall Street Journal sa totiž Európska centrálna banka chystá previesť svoje grécke dlhopisy približne za 55 miliárd eur do dočasného eurovalu EFSF. Ekonómovia predpokladajú, že štáty eurozóny potom odpustia Aténam časť z ich dlhu.

„Predpokladám, že krajiny by logicky o časť prostriedkov prišli,“ hovorí Radoslav Kasík z Across Wealth Management o dosahu prípadného odpisu na štáty, ktoré sa zaručili za euroval. Patrí medzi ne aj Slovensko.

Eurobanka má dostať za grécke dlhopisy dlhopisy eurovalu. Tým by sa mohla otvoriť cesta k tomu, aby po bankách odpustili Grékom dlhy aj štátni veritelia. ECB, ktorá sa nesmie zúčastňovať na odpisoch dlhov, odmietla informácie komentovať. Zámer však nepriamo potvrdil hovorca nemeckej vlády Michael Meister. Berlín podľa neho hodlá rokovať o krokoch, ktoré by splnomocnili euroval, aby sa zaručil za grécke dlhopisy v držbe ECB. Ratingová agentúra S&P už oznámila, že pravdepodobne zníži rating Grécka na úroveň "selective default", čo je de facto riadený bankrot.

Nádej na odpis gréckych dlhov zo strany Európskej únie by mohla pomôcť Aténam pri rokovaní so súkromnými veriteľmi. Finančné domy na čele s veľkými bankami starého kontinentu majú Grécku odpustiť minimálne sto miliárd eur. Dohoda viazne. „Neveria, že zníženie dlhu z ich strany niečo zmení a že Grécko bude schopné stabilizovať svoju situáciu,“ myslí si Radoslav Kasík z Across Wealth Management. Súkromní investori argumentujú, že krajine chýbajú prorastové opatrenia. Atény preto vidia v hlbokej recesii. Odbremenenie Grécka od dlhov aj zo strany Európy však môže krajine pomôcť a zmeniť aj postoj súkromných investorov. Podľa Martina Prokopa z Next Finance to ešte môže stroskotať na nevôli politikov. U viacerých členov eurozóny sa blížia voľby a daňoví poplatníci by mohli takéto odpustenie dlhu zákonodarcom poriadne „spočítať“.