Nákup nových stíhačiek, prenájom či spolupráca s inými krajinami. To sú možnosti, ako by rezort obrany mohol vyriešiť problém so vzdušnou ochranou, keďže nám na oblohe chýbajú nadzvukové lietadlá. Z dvanástich ruských migov lietajú zväčša len dva – tri. Najmladší z nich má osemnásť rokov, vydržať by však mali až do roku 2025. Minister obrany Martin Glváč po zverejnení problémov so servisom stíhačiek a vysokými nákladmi avizuje novú stratégiu. Limitovať ho však budú peniaze. Ceny stíhačiek sa totiž pohybujú v desiatkach miliónov eur. Či dôjde k výmene ruských migov za novšie modely alebo si stíhačky prenajmeme, minister dnes povedať nevie. „Musíme sa riadiť finančnými možnosťami a obávam sa, že nákup nových modelov nebude možný,“ povedal Glváč.
Spoločné nebo
Ako najkrajnejšie riešenie zvažujú slovenské Ozbrojené sily aj spojenie vzdušného priestoru s českými susedmi. „Je to možnosť, ale vyžadovalo by si to kompletné legislatívne zmeny,“ dodal minister. Ochranu vzdušného priestoru oboch krajín už dnes rieši spoločný aliančný systém. „Prípadné hlbšie prepojenie si vyžaduje predovšetkým politické rozhodnutie súvisiace s otázkami suverenity štátu a legislatívnych opatrení,“ reagoval pre HN hovorca českého ministerstva obrany Jan Pejšek. Práve v spolupráci s Českou republikou sa ponúka aj možnosť výhodnejšieho prenájmu. Našim západným susedom totiž v roku 2015 skončí prenájom švédskych stíhačiek Gripen. Aký postup náš rezort obrany zvolí je zatiaľ otvorené. „Zriadim veľkú odbornú skupinu, ktorá bude zložená z najlepších odborníkov v oblasti obrany a bezpečnosti, prizvem aj zástupcov opozície, aby sme pripravili dlhodobú stratégiu obrany krajiny,“ prezradil minister Glváč.
Pre malých pridrahé
Jeho predchodca Ľubomír Galko (SaS) mu odkazuje, že to už urobil on počas svojho pôsobenia v rezorte. „Takže netreba žiadnu novú stratégiu, stratégia je dávno hotová, treba konať, a nie robiť analýzy,“ zareagoval na Glváčove plány Galko. Myšlienka spoločného neba sa mu však pozdáva. Exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ-DS) zdôrazňuje, že zabezpečovanie prevádzky, logistického zabezpečenia, opráv či výcviku pilotov pre pár kusov tejto techniky v každom štáte zvlášť predstavuje neúmernú záťaž pre štáty našej veľkosti. Spoluprácu by si preto vedel predstaviť nielen s Českom, ale aj Maďarskom. Bezpečnostný analytik a bývalý vojenský pilot Peter Švec však pred takýmto rozhodnutím varuje. Podľa neho je potrebné sa vyvarovať vytvárania nadnárodných ozbrojených síl, najmä pokiaľ ide o letectvo. „Štáty si musia zachovať plné velenie nad personálom aj v rozhodovaní o zapojení do vojenských akcií.“
Učia sa na trenažéroch
Keďže Ozbrojeným silám chýbajú samotné stíhačky, výcvik letcov musí byť obmedzený. Podľa armádnych tabuliek by sme mali mať vycvičených 20 pilotov. „Vzhľadom na slabšiu dostupnosť lietadiel na výcvik je reálny počet nižší,“ doplnil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Peter Vojtek. Presné číslo neprezradil. Ročne by mali naši piloti stíhacích lietadiel nalietať 75 hodín, podľa Vojteka aj nalietajú. Na výcvik využívajú aj dva trenažéry. Bývalý pilot stíhačky Jozef Dunaj upozorňuje, že tie skutočné lietadlo nenahradia. „Sú len súčasťou systému výcviku, doplnkovým spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nedokáže nahradiť reálny výcvik,“ zhodnotil.