Tie chcel získať z peňaženiek ľudí cez vyššie dane. Napriek tomu, že včera vláda odklepla východiská pre rozpočet, ktoré s ich zvýšením počítajú, niekoľko minút po skončení rokovania kabinetu tento zámer ministri odmietli.
Škrty na ľuďoch
„Beriem to iba ako východiská. Pokiaľ by sme všetko z tohto materiálu chceli naplniť, tak by sme nešli zásadou škrtiť, ale zaškrtiť,“ vysvetľoval šéf rezortu pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd), prečo zdvihol ruku za hrozbu vyšších daní.
Podobne pritom reagovali aj všetci ministri zo strany SaS, ktorí napriek vyhláseniam pre médiá, že sú proti akémukoľvek zvyšovaniu daní, materiál odobrili. „Východiská sú dôležité, aby sme sa dostali k diskusii, ale nič nie je uzavreté,“ ubezpečoval šéf rezortu práce Jozef Mihál.
Ako chce minister Mikloš zaplátať dieru po plánovanom zvyšovaní daní pri pive, tichom víne, nehnuteľností či zavádzaní novej bankovej dane, nie je zatiaľ jasné.
„Museli by sme robiť veľmi výrazné a bolestivé úspory vo výdavkoch. Bude to šetrenie na výdavkoch, ktoré sa týkajú ľudí,“ naznačil štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška.
Negatívny signál
Podľa politického analytika Jána Baránka z agentúry Polis rezort financií návrhom zvýšiť niektoré dane v čase, keď v koalícii nemá podporu, vyslal negatívny signál aj k verejnosti. Zvyšovanie daní je totiž citlivá téma, ktorá sa podpíše aj pod pokles popularity vládnych strán, tvrdí.
„Môže to opäť vyvolať spor v koalícii. Považujem to za hlúposť, alebo je to provokácia.“ Podľa ekonómov by mala vláda hlavne najskôr znižovať svoje výdavky, nie zvyšovať dane.
Rezort financií pritom navrhuje aj zmrazenie platov štátnych pracovníkov okrem učiteľov, či 5-percentné plošné zníženie prevádzkových výdavkov.