Od budúceho roka by daň z príjmov fyzických osôb mala prúdiť do rozpočtov miest obcí a vyšších územných celkov. V štátnom rozpočte zostane iba niečo vyše dvoch percent z celkových výnosov tejto dane ako rezerva. Povedal to včera minister financií Ivan Mikloš. Spomínaná rezerva by mala slúžiť ako poistka pre samosprávu, ak jej budú chýbať peniaze na základné funkcie. "Keď ju nebudeme nútení použiť, na konci roka sa rozpustí v prospech samosprávy," doplnil Miklošov hovorca Peter Papanek.
Daň z nehnuteľností v réžii obci
Do kompetencií vyšších územných celkov prejde v rámci fiškálnej decentralizácie cestná daň. Obce budú môcť viac zasahovať do určovania dane z nehnuteľností. "Úplne sa im uvoľní možnosť stanoviť daň zo stavieb a z bytov," povedal Mikloš. Daň z pozemkov sa bude po novom počítať ako percento z ich hodnoty, pričom jeho východiskovú teoretickú hodnotu určí ministerstvo. Pri všetkých troch zložkách dane z nehnuteľností začne od nového roka platiť zásada rovnakého zdaňovania pozemkov, stavieb a bytov bez ohľadu na účel ich využitia. Napríklad pozemok využívaný na podnikateľské účely by sa mal zdaňovať rovnako ako pozemok, ktorý sa na podnikanie nevyužíva.
Dotácie MHD majú nahradiť vyššie dane
Fiškálnou decentralizáciu sa končí dotovanie mestskej hromadnej dopravy zo štátneho rozpočtu. Príjmy miest, obcí a VÚC vrátane týchto dotácií by však podľa rezortu financií nemali klesnúť.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský príliš neverí ministerským odhadom výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bude hlavným finančným zdrojom samosprávy. Z tejto dane by samospráva mala na budúci rok získať 30 miliárd korún, pritom tohtoročný štátny rozpočet počíta pri tejto dani len s 18 miliardami. "Sú to optimistické čísla," tvrdí Ďurkovský. Obáva sa, že škrtnutie takmer miliardovej dotácie pre Bratislavu na MHD od budúceho roku spôsobí mestu nemalé finančné problémy. Dotácie pritom Mikloš odporúča nahradiť napríklad zvýšením dane z nehnuteľností, ktoré by podľa predpokladov jeho rezortu malo obciam a mestám v SR priniesť ďalších 1,1 miliardy korún, čo je len o niečo viac ako dotácia pre Bratislavu. "Zaťaženie ľudí vyššími daňami z nehnuteľností sa mi zdá neadekvátne," reaguje bratislavský primátor. Okrem toho, MHD v hlavnom meste využíva mnoho ľudí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Bratislave a nevlastnia tu žiadnu nehnuteľnosť, a tých by sa prípadné zvýšenie dane v hlavnom meste nedotklo, no za lístky by platili rovnako.
Aj opozícia si uvedomuje nevyhnutnosť fiškálnej decentralizácie. "Sme za fiškálnu decentralizáciu, máme však iné názory na kritériá prerozdeľovania finančných prostriedkov, chýba nám tam, napríklad, vyrovnávací mechanizmus, ktorým by sa znižovali sociálno-ekonomické rozdiely medzi regiónmi," povedal poslanec parlamentu za Smer Igor Šulaj.
Dane po fiškálnej decentralizácii
- cestná daň sa stane príjmom VÚC
- obce a mestá získajú voľnosť pri rozhodovaní o dani z nehnuteľností
- daň z príjmov fyzických osôb budú inkasovať mestá, obce a VÚC:
- 70,9 percenta pôjde pre obce,
- 27 percent pre VÚC,
- 2,1 percenta - rezerva v štátnom rozpočte