12.02.2016, 09:45

Poľky chodia kvôli potratom na Slovensko: Som telom, ktoré je povinné rodiť

Poľky chodia kvôli potratom na Slovensko: Som telom, ktoré je povinné rodiť

Je 2. januára, ideme cez hory. Za prevoz tehotnej inkasujú 250 zlotých, za sprevádzanie stovku. Za nás dostali 600, pretože Karolina je s Oli a ja som sama, uviedla v poľskom denníku Gazeta Wyborcza spisovateľka Marta Syrwidová.

"S vrahmi sa má zaobchádzať ako s dobytkom"

V aute sa smrad z cigariet mieša so zápachom ostrekovača. Karolina rozpráva, ako bola na potrate ešte pred maturitou, Ola o svojom chlapcovi, ktorý trpí stihomamom. Aj ja hovorím o svojom chlapcovi: keď som mu napísala, že ideme na Slovensko natlačené a bez vzduchu, reagoval, že s vrahmi sa má zaobchádzať ako s dobytkom.

Kým som neotehotnela, hovorila som si nahlas, že "pôjdem na potrat", aby som sa cítila silnejšia ako zákon, ktorý interrupcie zakazuje. Ale keď som otehotnela, začala som sa báť aj vysloviť "potrat". Otehotnela som na výročie nezávislosti Poľska. Rodiť som mala na Nanebovzatie Panny Márie.

Zákon ma má v hrsti. Som telom, ktoré je povinné rodiť. Slobodu voľby má žena len pred súložou, stopercentná antikoncepciou je len panenstvo. Tehotné sa od zločincov vo väzniciach líšia len tým, že ženy utečú ľahšie.

Dala som dohromady dve tisícky a zatelefonovala do slovenskej nemocnice. Po mnohých dňoch som povedala "potrat". Keď som odložila slúchadlo, mala som pocit, že som si dohodla návštevu u zubára.

Keď sa rozodnieva, prichádzame na Slovensko. Paneláky, obchody, špinavé domy ako v Poľsku. Len menej satelitných antén. Nemocnica vyzerá moderne.

Pánom je Mikuláš

Na našom poschodí snáď všetci hovoria po poľsky. Je to tu priestranné a čisté, ale nepáchne tu dezinfekciou. Ola a ja sme na potrate prvýkrát. Ola je v piatom týždni, ja v siedmom. Sestrička vyzerá ako moja babička. Priniesla formuláre a posunkami ukazuje, že ich máme vyplniť a zaplatiť. Karolina hovorí, že pred ôsmimi rokmi ju to stálo o tisícku viac.

Za pár minút sa vracia s účtami: "Celková fakturovaná suma: 445 eur - 1950 zlotých". Potrat je "jednodňová gynekológia". Je to jeden z najlacnejších zákrokov. Menej sa platí len za odstránenie panenskej blany. Zúženie pošvy je o desať eur drahšie, podviazanie vaječníkov o 110 eur drahšie.

Sestrička mi podáva čistý list a ukazuje vzor v plastovej fólii. Mám opísať a podpísať, že mám bolesti a krvácam, prišla som si nechať odstrániť zvyšky plodu na vlastné riziko.

Lekár s šedivými fúzmi a červenými tvárami pripomína Mikuláša prezlečeného za chirurga. Pýta sa, či si chcem nechať vložiť špirálu (najlacnejšia je za 60 eur). Nemám na ňu.

Sestrička ma volá na sálu. Keď prechádzam prah, otáča ma a vedie ku kreslu. Tá citlivosť ma upokojuje, aj keď trvá len štyri kroky. Je počuť šum prístrojov a cinkanie nástrojov. Sadám si do kresla, mám sa zosunúť nižšie. Nižšie! Pánom je tu Mikuláš. To on vsunie trubičku, ktorá vákuovo vyčistí maternicu. Veselý doktor je anestéziológ. Asistujú dve sestričky. Všetci si nasadia masky a začína sa súčasne z troch strán. Napájajú ma na infúziu, na druhú ruku dostávam tlakomer. Mikuláš stihol vsunúť sondu a na obrazovke overuje, že ide o siedmy týždeň.

Matky zabíjajú novorodencov

Pri prebúdzaní sa cítim ako v detstve, kým ucítim infúziu v ramene, modrinu na nohe a pogumovanú tkaninu pod zadkom. Ola leží oproti. Ako dlho to trvalo? "Maximálne 20 minút."

Nepozerám sa pod perinu, pretože sa bojím. Dotýkam sa podbrušku, kontrolujem, či nič neprasklo, neopuchlo. Za štvrťhodinku prichádza babka, vytiahne infúziu a poklepe ma po ruke. Keď odíde, nazdvihujem perinu, rozťahujem nohy a naťahujem krk. Na plienke je len pár bledých kvapiek. Bolí ma trochu brucho, ale usmievam sa. Nie je mi dobre, ale nie je mi zle.

Po návrate zo Slovenska sa učím hovoriť o potrate bez šepkania. Každá dospelá Polka počula o potrate, alebo má vlastnú skúsenosť. Tie príbehy sa spájajú v nekonečnom rozprávaní miliónov šepkajúcich hlasov.

Poznám päť príbehov. Karoliny, ktorá 15 minút po prebratí z narkózy musela ísť závejmi na zastávku. Tety, ktorá si šetrila na chladničku, ale úspory dala za nelegálny potrat vo vedľajšom okresu. Kolegyňa, ktorá po nelegálnej interrupcii krvácala a musela dať na pohotovosti 1000 zlotých, aby ju neudali polícii. Jej známa, ktorú opustil partner s tým, že rodinu už má. Matka kolegu, ktorému povedala, že išla na potrat, pretože chcela mať konečne habilitáciu.

Poznám aj príbehy žien, ktoré tehotenstvo neprerušili, aj keď ich nechceli. Vlani vyvolala rozruch matka z Kwidzynu, ktorá zabila novorodenca tým, že ním udrela o stenu a bila ho po hlave. Aj matka zo Sokólky,, ktorá dieťa zakopala. A matky, po ktorých pátra polícia, pretože novorodenca zabalili do igelitky a nechali v kroví, pri kontajneri, v rybníku či kanalizácii.