V Iráne sa dnes hlasuje v parlamentných voľbách. Voliči rozhodujú tiež o zložení Zhromaždenia znalcov, ktoré vyberá a môže prípadne odvolať najvyššieho iránskeho duchovného, ktorým je od roku 1989 ajatolláh Alí Chameneí.
Chameneí Iráncov krátko po otvorení volebných miestností vyzval, aby išli hlasovať. Prieskumy však naznačujú, že účasť by mohla byť najnižšia od islamskej revolúcie v roku 1979, čo by mohlo oslabiť legitimitu náboženského režimu.
Ohrozenie bezpečnosti
Chameneí prišiel voliť krátko po otvorení volebných miestností o 5:30 nášho času a vyzval Iráncov, aby "išli voliť, čo najskôr". Podľa neho svet a nepriatelia Iránu pozorne pozorujú priebeh hlasovania a jeho výsledky.
Chameneí aj revolučné gardy tvrdili, že nízka účasť by mohla ohroziť bezpečnosť krajiny. "Tým či iným spôsobom (nepriatelia Iránu) ohrozia vašu bezpečnosť," varoval v stredu pred neúčasťou najvyšší duchovný vodca mladého voliča.
Predstavitelia konzervatívneho režimu vnímajú, že vysoká voličská účasť by posilnila legitimitu ich vlády. Podľa oficiálneho prieskumu, ktorý zverejnila štátna televízia, sa voliť určite chystá na 41 percent Iráncov.
To by bolo najmenej od roku 1979. Už vo voľbách pred štyrmi rokmi účasť dosiahla historické minimum, keď svoj hlas odovzdalo iba 42 percent voličov.
Nespokojnosť obyvateľov
Odvtedy však iránska vláda čelila silným protestom kvôli úmrtiu dvadsaťosemročnej Kurdky Mahsy Amínovej. Tá zomrela po tom, ako ju zadržala iránska mravnostná polícia kvôli tomu, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb. Medzi obyvateľmi tiež vzrástla nespokojnosť pre zlý stav ekonomiky.
O 290 mandátov v parlamente usiluje vyše 15-tisíc kandidátov, čo je dvakrát viac ako v roku 2020. Úrady však povolili kandidovať len hŕstke predstaviteľov reformných strán, takže je takmer isté, že si väčšinu v parlamente udržia konzervatívne sily.
Túto situáciu kritizovali exprezident a reformný politik Mohammad Chátamí, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 1997 až 2005. Podľa neho je Irán "veľmi ďaleko od slobodných volieb". Kritiku vyjadrila aj umiernená strana Frontu reforiem, podľa ktorej voľby stratili zmysel.
Do Zhromaždenia znalcov, ktoré má 88 členov, kandiduje 144 ľudí. Aj v tomto prípade úrady zakázali kandidovať niektorým reformným lídrom, napríklad bývalému prezidentovi Hasanovi Rúhánímu, ktorý v rade zasadal 24 rokov. Rúhanie však voličov vyzval, aby išli k voľbám a prejavili svoj nesúhlas.
Iránsky parlament má právomoc dohliadať na výkonnú moc a schvaľuje zákony, v praxi má ale absolútnu moc v krajine najvyšší duchovný vodca. Nové Zhromaždenie znalcov potom bude pravdepodobne vyberať budúceho najvyššieho duchovného vzhľadom na to, že Chameneímu tento rok bude 85 rokov.
jkh jrm