Sú pre vás útoky v Bruseli prekvapením, alebo sa dali očakávať?
Prekvapením rozhodne nie sú. V Bruseli došlo v poslednom období a obzvlášť po parížskych útokoch z novembra minulého roka k početným protiteroristickým aktivitám. Prebiehali razie v mnohých komunitách, boli sme svedkami toho, ako sa uzatvárali celé lokality. Ľudia si v posledných týždňoch a mesiacoch boli vedomí toho, že samotný Brusel sa môže stať terčom veľkého úderu. Tieto obavy sa v utorok naplnili útokom na dopravné centrá. Stali sme sa svedkami sofistikovaných, koordinovaných a plánovaných akcií viacerých teroristov. Brusel sa tým zaradil medzi ďalšie mestá v Európe či vo svete, ktoré takéto niečo zažili. Z tohto pohľadu bolo iba otázkou času, kým sa aj samotný Brusel stane terčom takéhoto útoku.

Dá sa belgická metropola považovať za akýsi hlavný štáb teroristov v Európe?
Takto priamo by som to nepovedal. V každom prípade platí, že Belgicko má na obyvateľa viac zahraničných radikálnych bojovníkov než ktorákoľvek iná členská krajina Európskej únie. Špeciálne Brusel sa považuje za veľkú spojnicu pre agentúry, ktoré naberajú bojovníkov do extrémistických organizácií. Nedával by som však Bruselu či celkovo Belgicku nálepku hlavného mesta džihádistov v Európe alebo dokonca vo svete, ako to často hlásia titulky v médiách.

Môže mať utorňajší útok súvislosť so zatknutím Salaha Abdeslama, jedného z aktérov novembrových atentátov v Paríži?
Je zrejmé, že k tomuto útoku došlo veľmi krátko po zatknutí Abdeslama tu v Bruseli. Či to však má vzájomnú súvislosť alebo nie, to musia zistiť spravodajské služby. Na druhej strane, samotný Abdeslam vyšetrovateľom povedal, že on sám spolu s ľuďmi, ktorí ho obklopovali a vytvorili s ním radikálnu sieť, plánovali v Bruseli nové útoky. V tejto chvíli nevieme, či ide o to, čo sme videli v utorok v Bruseli.

Urobilo podľa vás Belgicko dosť v boji proti teroru?
Belgické úrady dlhé mesiace spolupracovali na európskej úrovni na boji proti extrémizmu. Vydávali európske zatykače, tajné služby spolupracovali najmä s francúzskymi partnermi, a to dlho pred novembrovými útokmi v Paríži. Boli veľmi aktívne už na začiatku minulého roka, teda po útokoch na Charlie Hebdo, ak nie ešte skôr. Robili všetko možné pre to, aby ochránili krajinu pred zahraničnými bojovníkmi.

Ako by mali zareagovať ostatné európske krajiny?
Myslím si, že nová forma útokov, akú ukázali radikáli v Bruseli, zvýši úsilie na celoeurópskej úrovni. Začína byť jasné, že žiadny jednotlivý členský štát Európskej únie, Francúzsko, Belgicko ani Británia, nie je schopný ochrániť sa sám pred takýmito údermi. Presvedčili sme sa o tom aj teraz, pri útokoch na dopravné systémy v Bruseli.

Môžeme podobné akcie očakávať aj v ďalších európskych mestách?
Obávam sa, že toto je, nanešťastie, realita, na ktorú sa my všetci budeme musieť pripraviť. Samozrejme, verím, že sa to nestane. Domnievam sa však, že žiadne hlavné mesto, či dokonca hocijaké mesto v Európe, nie je v bezpečí pred takýmto typom útokov.

Existuje podľa vás nejaké spojenie medzi rastúcim rizikom útokov a migračnou krízou?
Bol by som veľmi opatrný v tom, aby sa migračná kríza akokoľvek spájala s týmito útokmi. V poslednom čase bolo v novinách azda najviditeľnejšie údajné spojenie medzi novoročnými oslavami v Nemecku a obvineniami z obťažovania žien. Túto súvislosť rezolútne odmietli politici i samotní migranti. Nakoniec sa ukázalo, že za obťažovanie žien v Kolíne nad Rýnom môžu predovšetkým tí migranti, ktorí v Nemecku žijú už dlhšie. Nie tí, ktorí sem prišli v posledných utečeneckých vlnách. Skôr by som túto otázku spájal s pokračujúcimi problémami na Blízkom východe a s konfliktom v Sýrii, ktorý úplne rozvrátil jej hranice. Tento konflikt sa už teraz netýka len Blízkeho východu, ale sa preniesol aj do západoeurópskych hlavných miest.

Ako na teror reagoval svet
Robert Fico, slovenský premiér
Onedlho zasadnú ďalšie bezpečnostné zložky a budú zvažovať, či prehodnotíme stupeň teroristického ohrozenia Slovenska.

David Cameron, britský premiér
Som šokovaný a znepokojený udalosťami v Bruseli. Pomôžeme vo všetkom, v čom budeme môcť.

Francois Hollande, francúzsky prezident
Máme čo do činenia s globálnou hrozbou. Vojna proti terorizmu sa musí konať v celej Európe.

Mark Rutte, holandský premiér
Je to medzinárodná vražda. Tvrdo bol zasiahnutý Brusel, Belgicko i Európa.

Vladimir Putin, ruský prezident
Boj proti zlu menom terorizmus si vyžaduje najvyššiu úroveň medzinárodnej spolupráce.

Naváz Šaríf, pakistanský premiér
Terorizmus neohrozuje len jednu krajinu alebo národ, ale celé ľudstvo, a je načase, aby sa proti tejto hrozbe bojovalo spoločne.

Donald Trump, americký prezidentský kandidát
Pamätáte si, aký nádherný a bezpečný bol Brusel? Už taký nie je, je to iný svet.