Od vojny vo Vietname sa Spojené štáty zúčastnili na viacerých vojenských intervenciách. V čase, keď sa pripravujú zasiahnuť proti Sýrii, ktorú obvinili z použitia chemických zbraní voči vlastným občanom, pripomenul denník Washington Post desať významných amerických vojenských intervencií - s tým, že niektoré z nich sa uskutočnili bez schválenia OSN.
Prinášame ich prehľad:
GRENADA, október 1983 (jednostranná americká akcia)
Po krvavom prevrate v tejto malej karibskej ostrovnej krajine dal príkaz na intervenciu prezident USA Ronald Reagan.
PANAMA, december 1989 (jednostranná americká akcia)
Vyše 27.000 amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa ujal nový prezident.
IRAK (s mandátom OSN)
Keď armáda irackého vládcu Saddáma Husajna obsadila v auguste 1990 Kuvajt, Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie. Keď vypršala lehota, ktorú OSN dala Iraku, aby sa stiahol, USA začala rozsiahlu leteckú vojnu, ktorá vyhnala iracké sily z Kuvajtu. Koaličné sily na čele s USA postúpili ďaleko do územia Iraku.
SOMÁLSKO, august až október 1993 (s mandátom OSN)
AFGANISTAN A SUDÁN, august 1998 (jednostranná americká akcia)
Po bombových útokoch na americké ambasády v Keni a Tanzánii vyslali USA riadené strely na štyri výcvikové teroristické tábory v Afganistane v snahe zabiť vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina a jeho spolupracovníkov. Raketami zničili aj farmaceutický výrobný závod v Sudáne, tvrdiac, že pomáha bin Ládinovi pri výrobe chemických zbraní.
JUHOSLÁVIA, marec 1999 (operácia NATO bez mandátu OSN)
NATO zaútočilo letecky v Srbsku a Kosove, pretože prezident Slobodan Miloševič pokračoval v etnickom prenasledovaní kosovských Albáncov, ktorí organizovali masové protesty proti srbskej vláde. Po niekoľkých týždňoch bombardovania sa juhoslovanské sily stiahli z Kosova a Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov.
AFGANISTAN (BR OSN schválila vytvorenie ISAF dva mesiace po začatí vojny)
Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA začali vojnu v Afganistane, ktorý poskytol útočisko vedeniu al-Káidy. Po zvrhnutí vlády Talibanu prevzali USA a ich spojenci kontrolu nad časťami krajiny a odvtedy bojujú s povstalcami. Dva mesiace po začatí Američanmi vedeného útoku BR OSN schválila vznik medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl, aby dozerali na bezpečnosť v krajine a viedli výcvik afganských síl.
IRAK, marec 2003-2011 ((jednostranná americká akcia)
Vojnu Iraku vyhlásil prezident USA George W. Bush s cieľom "zbaviť Irak zbraní masového ničenia" a Saddáma Husajna. USA začali leteckým útokom na Bagdad, po ktorom nasledovala pozemná invázia vedúca rýchlo k pádu režimu.
PAKISTAN, JEMEN, SOMÁLSKO, útoky bezpilotných lietadiel
Od roku 2002 USA pravidelne útočia bezpilotnými lietadlami na teroristické ciele v Pakistane, Jemene a Somálsku. Počet týchto útokov sa zdvojnásobil za vlády prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý rozšíril rozsah aj intenzitu boje s militantmi na Blízkom východe a v Afrike. OSN taktiku využívania bezpilotných lietadiel kritizovala s tým, že neberie ohľad na civilistov.
LÍBYA 2011 (s mandátom OSN)
V marci 2011 začali Francúzsko a Británia s pomocou USA vojenskú operáciu v Líbyi. Misia NATO sa skončila krátko po smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v októbri 2011.