07.09.2015, 00:00

Maďarská polícia je brutálnejšia než tá sýrska

Cesta do Európy ma vyšla na 2500 dolárov. Polovicu z toho stála plavba z Turecka na grécky ostrov Lesbos, tvrdí Sýrčan Chálid Súrí.

Prečo ste sa rozhodli odísť zo Sýrie?

Býval som s celou rodinou v malom mestečku Al-Bara na severozápade Sýrie. Celý čas sme počúvali o tom, ako Islamský štát postupuje smerom k nám. Posielali nám vyhrážky, že keď nás dobyjú a obsadia, všetkých, ktorí sa im nepodriadia, podrežú. Jedinou šancou, ako prežiť, bol preto útek.

Čo ste v Sýrii robili?

Študoval som na vysokej škole. Predal som všetko, čo som mohol, vyzbieral som peniaze od rodiny aj kamarátov a vydal som sa na cestu. Mimo Sýrie som už mesiac.

Koľko stojí utečenca cesta zo Sýrie do Európy?

Napríklad mňa vyšla na 2500 dolárov, ak v tom rátam aj výdavky, ktoré ma ešte čakajú po ceste do Nemecka. Z toho najviac som minul na plavbu z tureckého pobrežia na grécky ostrov Lesbos. Viezli sme asi 50 na malom člne, ktorý má kapacitu sotva 40 ľudí. Každý z nich za to zaplatil 1200 dolárov. Táto nebezpečná plavba trvala niekoľko hodín a naozaj som sa bál o život. Bolo zlé počasie, vysoké vlny a každú chvíľu sme sa mohli prevrátiť. Niektorí utečenci však zaplatili za cestu ešte viac. Rozprával som sa s jedným, ktorý za to dal 3-tisíc či 3500 dolárov.

Využívali ste na ceste služby prevádzačov?

Samozrejme, bez toho by sa to nedalo. Z Lesbosu nás previezli do Atén, kde sme pokračovali smerom do Macedónska. Tam nám polícia za jednu-dve hodiny vystavila papiere a mohli sme ísť do Srbska. Aj tam to všetko išlo relatívne hladko. Skutočný problém nastal až v Maďarsku.

Môžete nám opísať, čo sa v Maďarsku stalo?

Tamojšia polícia sa k nám správala veľmi brutálne, dokonca ešte horšie než sýrska. Išli sme po hraniciach a nakoniec sme našli železničný koridor. Tadiaľ sme vstúpili na územie Maďarska a snažili sme sa postupovať cez lesy. Potom nás však chytili policajti a niekoľko hodín nás veľmi surovo vypočúvali. Následne sme odišli do Budapešti, odkiaľ vypravili vlak na Západ. Po 40 kilometroch sa však vlak zastavil v mestečku Bicske, hoci sme mali riadne kúpené lístky až do Hegyeshalomu. Mnoho ľudí vytiahli von a chceli odviezť do tábora pre utečencov. Boli veľmi násilní. My sme odmietli z vlaku vystúpiť.

Kadiaľ ste potom išli ďalej?

Prišli sme do Györu, kde nás opäť chytili a vypočúvali policajti. Chceli sme ísť taxíkom ďalej na Západ, ale nemohli sme. Peniaze sme pritom mali. Ak by taxikár povedal, že chce za cestu povedzme 20 eur, dali by sme mu 40. Takže sme museli opäť ísť cez lesy, aby nás policajti nevideli a nechytili.

Teraz ste spolu s ďalšími tisíckami migrantov odišli z Maďarska a vstúpili do Rakúska. Čo bude ďalej?

Rakúsko a Maďarsko, to je úplne iný svet. Tu nás vítajú s otvoreným náručím. Ale ja ani moji kamaráti zo Sýrie tu zostať nechceme. Ideme ďalej do Nemecka, to je naša vysnívaná krajina. A ak sa bude dať, rozhodne si sem budem chcieť priviezť aj svoju rodinu zo Sýrie.

Súvisiace články