Počas rozhovoru pre Der Spiegel hovorí rýchlo, neustále jej pritom vyzváňajú dva z jej telefónov. Novinári majú totiž záujem o informácie ohľadom jej predchádzajúcej práce profesionálneho internetového "trola".

Dievča opakuje, že túto prácu prijala preto, že je novinárkou a chcela infiltrovať organizáciu platiacu ľuďom za to, aké príspevky dávajú na internet. Spolu so skupinou ďalších ľudí tak založila organizáciu InfoPeace a teraz chce svojho bývalého zamestnávateľa žalovať a vyniesť tak na svetlo praktiky ruskej vlády.

Snímka: flickr/Steve Jurvetson

Sociálne siete sú základ

"V októbri minulého roka som sa rozhodla, že celú vec preskúmam zvnútra. Hovorila som s niekoľkými priateľmi a radila sa aj s právnikmi, "hovorí Savčuková. Potom vraj musela podpísať niekoľko dokumentov, vrátane zákazu vynášania informácií a hovorov s novinármi. Internetová propaganda podľa nej využíva najmä Facebook, Twitter, YouTube, Livejournal.com a niektoré ruské siete. K tomu sa pridávajú diskusie na významných portáloch a v Rusku populárnych webových stránkach.

Väčšina práce pre "továreň" prebieha v ruštine, niektoré príspevky sú ale písané aj v angličtine a významnú úlohu hrá ukrajinčina. Petrohrad je pritom podľa Savčukovej len jednou zo základní, ďalšie vraj existujú v Moskve a v samotnom Petrohrade je aj druhá informačná kancelária, ktorá je však oveľa viac utajovaná. Práca je rozdelená na jednotlivé oddelenia, ktoré majú na starosť konkrétne webové stránky. Inde sa zase vydávajú za novinára a prevádzkujú stránky, ktoré sa vydávajú za stránky tlačových agentúr. K tomu sa pridávajú aj videoblogeri.

Kto to riadi?

Peniaze nie sú vyplácané na základe zmlúv, ale z ruky do ruky. Savčuková chce práve tento fakt využiť pre to, aby "vytiahla celú vec na svetlo". "Zamestnanci" totiž neplatia žiadne dane ani poistenie. Prídu si pritom zhruba na 50 000 rubľov mesačne, čo je asi 800 eur. "Nikto presne nevie, odkiaľ tie peniaze idú. Ako ruskej občianke mi veľmi vadí, že nie sú peniaze na dôležité veci, ale na takýto nezmysel sa nájdu," hovorí aktivistka. Tá podľa svojich slov nikdy nevidela niekoho, kto celú vec riadi, ale jej cieľom je, aby tieto veci zistili súdy.

Nevedia, čo píšu

Typickými "trolmi" pracujúcimi v popísaných zariadeniach sú študenti a "najhoršie na celej veci je to, že ich vôbec nezaujíma, čo vlastne píšu". Podľa Savčukovej tak niekedy dochádza aj k porušovaniu zákona o extrémizme, pretože na diskusiách sa hovorí napríklad o smrti Ukrajincov či Američanov.

"Je živená nenávisť medzi národmi. Tí ľudia píšu jednu vec dnes, druhú zajtra a pozajtra zasa niečo iné. Potom tí ľudia pôjdu do reálneho života a niekoho zabijú, "hovorí aktivistka. Inštrukcie k tomu, o čom písať, pritom dostávajú cez vnútornú sieť. Príkladom bola smrť Borisa Nemcova, kedy sa malo písať o tom, že si za ňu mohol sám. Príspevky potom začínali napríklad nasledovne: "Včera som sa tak prechádzal v parku a zrazu ma napadlo, ako zle na tom Európa vlastne je."

Savčuková hovorí: "Dlho som si nebola istá, či mám používať svoje pravé meno. Bála som sa napríklad temných podchodov, ale teraz už som si zvykla. Žiadne vyhrážky som nedostala. "A na otázku, či majú daní trolovia nejaký vplyv na reálny svet, odpovedá:" Rozhodne. Agresivita a nenávisť sa prelievajú do skutočného sveta. "

Článok bol zverejnený na webe patria.cz.