Reč je o americkom prezidentovi Barackovi Obamovi. Ten rozmýšľa, že USA v Afganistane nenechajú žiadnych svojich vojakov po ich plánovanom stiahnutí armády. Experti upozorňujú, že by išlo o nebezpečný krok. „Je nereálne, aby sa Spojené štáty úplne vojensky stiahli. Afganistan je závislý od ich pomoci afganským ozbrojeným silám. Toto Obamovo naťahovanie by som skôr videl ako vyjednávaciu taktiku,“ povedal pre HN bezpečnostný expert Jakub Kulhánek. Podľa neho Obama takto tlačí na vládu afganského prezidenta Hámida Karzaja. Tá si uvedomuje, že afganská armáda nebude schopná zaistiť sama v krajine bezpečnosť.
Rozhovory s teroristami
Vzťahy na bode mrazu. Tak sa dá nazvať situácia, ktorá nedávno nastala medzi Obamom a Karzajom.
Dôvodom sú júnové snahy USA o odštartovanie mierových rozhovorov priamo s teroristickým hnutím Taliban. To má na konte zlú bezpečnostnú situáciu v krajine a neustále útoky. Takýto priamy postup Spojených štátov však pobúril afganskú vládu. Výsledkom je hnev na Obamu. „Vyjednávanie s Talibanom bolo zo strany USA pragmatické. Je to určité uznanie reality v Afganistane, že vojensky Taliban nie je možné poraziť. Ak chcú, aby tam nastal pokoj, musia do politického procesu zatiahnuť nejakým spôsobom i predstaviteľov Talibanu,“ tvrdí Kulhánek. Podľa neho už britskí generáli v minulosti upozorňovali, že s priamymi rozhovormi s extrémistickým hnutím sa malo začať v krajine už omnoho skôr.
Karzajov strach
Karzaj preto viní USA, že sa otáčajú proti nemu. Tvrdí, že ak by sa Obamovi podarilo dohodnúť s Talibanom a jeho pakistanskými podporovateľmi na mieri, vydalo by to jeho vládu napospas nepriateľom. Obama tak podľa expertov tlačí na Karzaja, aby mu v tomto nekompromisnom odmietaní rozhovorov ustúpil. Vymôcť si chce od neho aj dohodu o beztrestnosti vojakov USA v krajine.
V Afganistane mal pôvodne po konci roku 2014 ostať ešte 8 000-členný kontingent USA. Doterajší plán Spojených štátov tiež hovorí o tom, že od februára budúceho roka bude v krajine 34-tisíc amerických vojakov.