16.02.2015, 00:00

Ukrajinský mier a` la Putin: možno hodiny, možno dni

Krehká dohoda uzatvorená v Minsku o zastavení paľby začala platiť. Situácia v krajine je však naďalej napätá.

„Okolnosti ma vedú k tomu, že prímerie bude skoro porušené, na Ukrajine hrozí vojna veľkého rozsahu.“ Takéto slova adresoval Slovensku v Sobotných dialógoch RTVS premiér Robert Fico. Od včerajšej polnoci síce ukrajinská armáda aj proruskí separatisti zložili zbrane a do včera večera dodržiavali prímerie, celý svet sa však pýta, dokedy.

Konflikt na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadal stovky životov na oboch stranách. Výrazným spôsobom sa dotkol aj bežných obyvateľov. „Som chirurg, ale v živote som nevidel toľko ľudí s amputovanými končatinami. Ľudia idú len nakúpiť a o hodinu neskôr už nemajú nohy,“ hovorí český lekár Michael Roesch, ktorý pôsobí v meste Horlivka. Tamojší Ukrajinci sa dostali do obkľúčenia oboch strán a neveria, že sa prímerie bude dlho dodržiavať. A nie sú sami. Rovnaký názor majú aj analytici. „Separatisti v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike tvrdia, že dohodu o prímerí budú dodržiavať len v prípade, keď bude v Kyjeve vláda, akú si oni predstavujú,“ konštatuje analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky Václav Lídl. A to môže byť problém. Ak by sa boje znova rozpútali, ich rozsah by mohol byť väčší ako doteraz.

Atrament na podpísaných zmluvách ešte nestihol uschnúť, a už sa z viacerých strán začali ozývať hlasy, ktoré pochybujú o dodržiavaní Minského protokolu. Na základe rokovaní medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, jeho ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom sa včera na Ukrajine zastavili boje. Aj keď obe strany hlásili drobné potýčky, boje ustali. Dokedy, je otázne. HN sa pokúsili odpovedať na päť základných otázok spojených s aktuálnou situáciou u našich východných susedov.

Ako dlho vydrží prímerie?

Môže to byť len pár hodín, možno pár dní. „Separatisti v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike tvrdia, že dohodu o prímerí budú dodržiavať len v prípade, keď bude v Kyjeve vláda, akú si oni predstavujú,“ konštatuje analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky Václav Lídl. To si však ukrajinský prezident Petro Porošenko nemôže dovoliť. Na prímerie, ktoré sa začalo včera o polnoci, má dozerať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. „Organizácia však po dohode z vlaňajšieho septembra zlyhala. Navyše zmluva neurčuje žiadne sankčné mechanizmy, ktoré by narušiteľov prímeria trestali,“ vysvetľuje Lídl. Vo všeobecnosti sa politológovia aj viacerí svetoví lídri k dlhotrvajúcemu prímeriu stavajú skepticky. Tvrdia, že Minsk je len začiatok náročného procesu a bude ešte dlho trvať, kým sa situácia vyrieši.

Čo získalo dohodou Rusko?

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Rusko dohodou dosiahlo svoje. Konflikt na Ukrajine zamrzol a jeho riešenie bude trvať dlhší čas. „Pre Putina je výsledok rokovaní veľká výhra. Všetky časti dohody týkajúce sa Ruska sa dajú vyložiť viacerými spôsobmi a nie sú nijako vymáhateľné,“ uviedol Václav Lídl. Podľa politológa Tomáša Koziaka sa vývoj v Doneckej a Luhanskej oblasti nebude nijako odlišovať od Podnesterska či Abcházska. Aj tam sa pritom problém nevyriešil a oblasti majú osobitý štatút.

Budú rokovania medzi veľmocami pokračovať?

Politológovia považujú druhú schôdzku v Minsku za malý zázrak. Poukazujú však na to, že ak prímerie zlyhá, všetky strany v sebe budú musieť nájsť vôľu znova si sadnúť za jeden stôl. „Rusko určite bude mať vôľu. Bude vystupovať otvorene a stavať sa do pozície mierotvorcu,“ myslí si Tomáš Koziak. Obnovenie rokovaní je však aj v záujme Ukrajiny, aj krajín Európy. Nestabilná Ukrajina by Európe nijakým spôsobom neprospela.

Dá sa dosiahnuť autonómia Donecka a Luhanska?

Ustanovenie volieb, ktoré podľa zmluvy z Minska majú byť v Donecku a Luhansku čím skôr, naráža hneď na niekoľko problémov. Prvým je, že budú musieť byť riadené a organizované Kyjevom. To by však mohlo naraziť na odpor lídrov oboch samozvaných republík. Druhým je, že nie je určené, dokedy sa majú uskutočniť. „Je to ďalší krok, keď Porošenko ustupuje separatistom a Rusko získava čas,“ myslí si Václav Lídl. Voľby sa teda môžu uskutočniť až o dva či tri roky.

Čo bude ďalej s Ukrajinou?

Všetci politickí predstavitelia sa zhodli, že po rokovaniach v Minsku je čas na ďalšie kroky, ktoré sú však už v réžii samotných aktérov dohody. Predsavzatia musí napĺňať nielen ruská a ukrajinská strana, ale aj zástupcovia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. „Zúčastnené strany majú pred sebou dlhú cestu, kým dosiahnu mier a plné obnovenie suverenity Ukrajiny. Posudzovať úspešnosť konfliktu je teraz možné už len na základe konania zúčastnených strán,“ uviedol v oficiálnom stanovisku americký minister zahraničia John Kerry.

 

Víkendové udalosti na Ukrajine

Piatok

Ukrajina sa obráti na Európu

Ukrajinský prezident Petro Porošenko varoval, že ak 15. februára na východe Ukrajiny nedôjde k obojstrannému zastaveniu paľby, Ukrajina sa obráti na Európsku radu. Porošenko spresnil, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande na rokovaniach tzv. normandskej štvorky v Minsku nezastupovali len svoje krajiny, ale „mali mandát pre celú Európsku radu“.

 

Sobota

V Mariupoli dopadali rakety

Vo východoukrajinskom meste Mariupoľ pokračovali boje sériou raketových a mínometných útokov, ktoré v ranných hodinách zasiahli jeho okolie. Údaje o prípadných obetiach neboli bezprostredne známe. Incident prišiel iba niekoľko hodín predtým, ako začne platiť prímerie vyjednané vo štvrtok v bieloruskom Minsku.

Porošenko sa vyhráža stanným právom

Boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami na východe republiky prudko vzplanuli. Vládne sily hlásia 14 mŕtvych za uplynulých 24 hodín, zatiaľ čo separatisti potvrdili štyri obete z radov civilného obyvateľstva. „Vzbúrenci sa ešte pred polnocou snažia naplniť takticky dôležité plány na rozšírenie územia pod ich kontrolou, a to najmä smerom na Debaľceve,“ uviedol hovorca ukrajinskej armády Andrij Lysenko.

 

Nedeľa

Do Donbasu dorazil konvoj z Ruska

Do regiónu Donbas dorazil včera už 14. ruský konvoj s humanitárnou pomocou. „Vyše 90 vozidiel s nákladom viac než 900 ton humanitárnej pomoci dorazilo do Donecka,“ uviedol Oleg Voronov zo strediska krízového manažmentu daného rezortu s tým, že približne rovnaká zásielka putovala aj do Luhanskej oblasti.

Armáda aj separatisti sa navzájom obviňujú

Už v priebehu prvých dvoch hodín po začiatku platnosti prímeria na východe Ukrajiny sa ukrajinská armáda a proruskí separatisti začali navzájom obviňovať z porušovania podmienok dohody z Minsku. Riaditeľ Ukrajinskej bezpečnostnej služby Valentyn Nalyvajčenko vyhlásil, že asi 50 minút po polnoci prijali oznámenie o porušení prímeria. Podľa Nalyvajčenka došlo k delostreleckej paľbe z oblasti, ktorú ovláda jednotka kozákov tvorená ruskými občanmi.