Prvý krok členstva Kyjeva v Európskej únii. Aj takto ohodnotil ukrajinský prezident Petro Porošenko dodatočné schválenie asociačnej zmluvy s Európskou úniou. Tú včera súbežne odklepol ukrajinský, ako aj európsky parlament. Má jasný cieľ – posilniť väzby medzi Kyjevom a Bruselom. Paradoxne, práve táto dohoda stála za spustením krízy na Ukrajine, ako aj odvolaním bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý v novembri minulého roka zastavil cestu Ukrajiny do únie. Prinášame vám štyri dosahy, ktoré bude mať asociačná dohoda pre Ukrajinu.

1. Vzájomné otvorenie trhov

Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou ponúka Kyjevu väčšie politické, ako aj ekonomické väzby s 28 členskými štátmi Európskej únie. „Európske trhy sa postupne otvoria pre ukrajinské firmy, čo pre ne môže byť zaujímavé. Napríklad sa viac dostanú k európskym technológiám, čo im môže pomôcť zvýšiť svoju produktivitu,“ tvrdí Martin Janíčko, analytik spoločnosti Moody's Analytics. Konečným cieľom asociačnej dohody by tak malo byť vytvorenie zóny voľného obchodu. Jej realizáciu však samotný ukrajinský prezident Petro Porošenko odložil až na koniec roka 2015. Okrem zóny voľného obchodu však dohoda približuje Ukrajinu o krok k bližšie k samotnému členstvu v EÚ. ?>

2. Nové investície

Dohoda postupne odstráni vzájomné obchodné bariéry. To znamená, že do krajiny budú prúdiť nové zahraničné investície. „Zvýšenie prílevu priamych zahraničných investícií, nové technológie a zariadenia povedú k priemyselnému komplexu modernizáciou, ako aj k zlepšeniu medzinárodnej investičnej pozície krajiny,“ hovorí pre HN Katerina Markevyč, ekonomická analytička z kyjevského Razumkov Centre. Asociačná dohoda tak umožní, aby sa stala ukrajinská ekonomika oveľa viac konkurencieschopnou.

3. Externé tlaky

Asociačná dohoda medzi Kyjevom a Bruselom však v krátkodobom horizonte môže priniesť aj pár ekonomických rizík. „V súčasnosti je Ukrajina v zložitej dobe, keď jej export do Ruska klesá, má vysokú nezamestnanosť a vysoký štátny dlh. Vo chvíli, ak by bola krajina vystavená prudkému externému tlaku ešte aj zo strany asociačnej dohody, tak by to bolo problematické,“ vysvetľuje Peter Kratochvíl z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Paradoxne, otvorenie trhov, ktoré má priniesť nové investície, môže pre Ukrajincov znamenať aj značné riziko. „Môže sa stať, že zahraničný prílev do Ukrajiny môže položiť domácich producentov, pretože budú produktívnejší a konkurencieschopnejší než tie domáce firmy,“ pridáva sa Janíčko.

4. Ruský ohlas

Medzi najväčšie obavy z ratifikovania asociačnej dohody však stále patrí ruský postoj. Už len samotné implementovanie dohody o voľnom obchode sa aj vzhľadom na ruské tlaky presunuli až na koniec roka 2015. Hovorí sa tiež o tom, že Rusko bude chcieť realizovanie tejto dohody blokovať, prípadne, že pristúpi k rôznym protiopatreniam, ako je napríklad zrušenie zliav na dodávky energií, čo sa deje už aj teraz. „Určite ich to bude stáť stratu špeciálneho jednania, ktoré Ukrajinci od Ruska dostávali, a to na všetkých úrovniach,“ dodáva Janíčko. Ukrajinci však tieto obmedzenia nepovažujú až za také tragické. „Hoci sú názory, že uzatvorenie ruských podnikov v krajine môže viesť k zvýšeniu nezamestnanosti, tieto riziká vieme vykompenzovať investíciami a novými technológiami v súlade s európskymi normami,“ uzatvára Katerina Markevyč.