05.09.2014, 00:00

Mučenie a popravy. Islamský štát nás cez YouTube vracia do stredoveku

Islamskému štátu sa za pár mesiacov podarilo to, o čo sa Al-Kajdá snažila roky. Vyhlásil kalifát a naďalej rozširuje jeho hranice.

„Hovorím k môjmu bratovi Johnovi. Zamysli sa nad tým, na koho a prečo hádžeš v Iraku bomby,“ znejú posledné slová amerického novinára Jamesa Foleyho. O chvíľu nato sa slova ujme zahalený islamský radikál. Hovorí, že Foleyho poprava je odpoveďou pre Spojené štáty. Tie pred pár týždňami začali vzdušnú kampaň namierenú proti bojovníkom Islamského štátu. Hoci sa im podarilo zastaviť postup islamistov, tí americkú vzdušnú ofenzívu nenechali bez reakcie. „Zo všetkého najviac by som si prial, aby som nebol Američan,“ lúči sa Foley so svojimi najbližšími. Po jeho dekapitácii nasledoval aj odkaz Amerike číslo dva. Odniesol si to ďalší žurnalista – Steven Sotloff.

Šialenci na vzostupe

Organizácia, ktorú môžete poznať aj pod názvom Islamský štát v Iraku a Sýrii, nie je medzi militantnými extrémistickými organizáciami žiadnym nováčikom. Vznikla ešte v roku 2003 ako iracké krídlo teroristickej siete Al-Kajdá pod vedením Abú Bakr al-Baghdádího. Hlasnejšie sa však tejto skupine začalo dariť až počas minulého roka. „Jedným z hlavných dôvodov rýchleho rastu tejto organizácie je pre nich priaznivá geopolitická situácia,“ hovorí bezpečnostný analytik Lukáš Visingr. Sýrska centrálna vláda značne oslabená trojročným povstaním jednoducho nedokáže kontrolovať celú krajinu. To využili islamisti, ktorí si na severe Sýrie zriadili svoj vlastný štát, takzvaný kalifát.

Ciele Al-Kajdy a Islamského štátu sú vo svojej podstate rovnaké. Zriadiť kalifát, teda jednotnú a najvyššiu autoritu všetkých moslimov. Úspechy jednej a druhej organizácie sa však nedajú porovnávať. „Al-Kajdá bola univerzálna skupina a chcela univerzálny kalifát, zatiaľ čo Islamský štát trvá na tom, že treba začať od jadra, teda v bývalej Mezopotámii,“ vysvetľuje analytik Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií Ivo Samson. Kým Al-Kajdá vo svete rezonovala najmä pre teroristické útoky na západný svet, Islamský štát nasmeroval svoj hnev omnoho bližšie. „Všetci moslimovia musia byť jednotní, a keď to nejde dobrovoľne, treba ich prinútiť so zbraňou v ruke,“ hovorí v dokumente z produkcie Vice news hovorca Islamského štátu Abu Mosa. Podľa servera Russia Today prišiel pred týždňom o život pri ofenzíve na sýrskej leteckej základni Tabqa.

 

Kvalitná propaganda

Práve Abu Mosa stál za väčšinou mediálnych nápadov, ktoré dostali Islamský štát na úplne inú úroveň ako ktorúkoľvek radikálnu organizáciu pred nimi. „Bývalý vodca Al-Kajdy Usáma Bin Ládin nebol veľkým zástancom moderných technológií. Správnu cestu skôr hľadal v návrate do minulosti. Islamský štát vie s médiami pracovať veľmi dobre, sú omnoho pragmatickejší a propagandu zvládajú na veľmi dobrej úrovni,“ tvrdí Visingr. Za čias Al-Kajdy alebo Talibanu sa mediálna komunikácia obmedzovala na krátke zábery teroristov na neznámych miestach posielajúcich nenávistné odkazy smerom na Západ.


Čítajte viac:

Pôvod radikalizácie je v chudobe

Krajiny v ohni islamizmu


V súčasnosti nie je absolútne žiaden problém nájsť na internete videá priamo z bojísk na severe Sýrie. Zamaskovaní muži odušu pália z guľometov a predbiehajú sa v tom, kto bude hlasnejšie kričať „Alláhu Akbar“ – v preklade „Boh je veľký“. To všetko dopĺňa sugestívna hudba s islamským motívom, v ktorej sa odriekajú modlitby velebiace nového islamského kalifa Abú Bakr al-Baghdádího. O nič menej presvedčivé sú pre islamských radikálov videá s americkými novinármi s odťatými hlavami. Dôležitosť moderných technológií a médií potvrdzuje aj Bilal Benyaich zo Sociálnej a Ekonomickej rady Flámska:„Práve sociálne siete a internet sú priestor, cez ktorý Islamský štát verbuje do svojich radov aj mladých ľudí z Európy. Existujú dokonca špecifické četovacie miestnosti, kde ľudia, ktorí bojujú na mieste, motivujú mladých, aby ich prišli podporiť,“ hovorí.

Široká podpora

Pravda však je, že propaganda a masívne masírovanie verejnej mienky nie sú jediný dôvod, pre ktorý sa Islamskému štátu darí postupovať. Teší sa aj pomerne silnej podpore obyvateľstva na územiach, ktoré má pod svojou kontrolou. A to napriek krutosti, s akou zaobchádza so svojimi oponentmi. „Európania to ťažko pochopia, pre nás je mučenie a týranie temný stredovek. U nich je to o tom, že sa vrátili ku Koránu, a ľudia, ktorí to teraz interpretujú, sa na to odvolávajú,“ vysvetľuje Samson.

Sunnitskí radikáli, ktorí sformovali Islamský štát, iné moslimské menšiny netolerujú. Ako v Sýrii, tak aj v Iraku boli v poslednom čase pri moci príslušníci druhej vetvy islamu – šiiti. Sunniti sa preto, a treba povedať, že zaslúžene, cítili diskriminovaní. „Mnoho irackých sunnitov nechce bojovať proti Islamskému štátu. Iracká armáda je celkovo v zlom stave a jej sunnitskí príslušníci určite nebudú bojovať proti svojim,“ tvrdí Visingr. Ďalším dôvodom podpory je, že predstavitelia Islamského štátu sľubujú vytvorenie funkčného aparátu so silným sociálnym zabezpečením a s občianskou infraštruktúrou. Ak sa totiž v súčasnosti pozrieme na väčšinu moslimských krajín, mnohé z nich nemajú ani niečo také ako dôchodkový systém.

Na takýchto prísľuboch postavilo svoju rétoriku aj radikálne palestínske hnutie Hamas. A to naozaj školy a nemocnice v pásme Gazy dokázalo postaviť, čím si získalo podporu veľkej časti miestneho obyvateľstva.

Miliardový majetok

Na to, aby sa zo sľubov stali aj činy, pochopiteľne, treba aj prostriedky. Len pod hrozbou sily totiž nemožno udržať ľudí pod kontrolou naveky. Otázka teda je, odkiaľ vlastne Islamský štát dokáže svoje aktivity financovať. „Na severe Sýrie, ktorý momentálne Islamský štát kontroluje, sa nachádzajú obrovské zásoby ropy. Podľa mojich informácií Islamský štát načierno obchoduje priamo so sýrskym režimom,“ hovorí Visingr. Ďalším zdrojom financií sú aj ulúpené prostriedky. Najmä v irackých mestách totiž islamisti zabrali aj miestne banky, ktoré mali obrovské zásoby hotovosti, ale aj zlata. Odborníci v súčasnosti odhadujú majetok Islamského štátu až na miliardu dolárov. V neposlednom rade sa nedá vylúčiť ani podpora z niektorých krajín Arabského polostrova. Ako však Visingr vysvetľuje, nejde o priamu podporu z niektorého štátu. „Som presvedčený, že ľudia napríklad zo Saudskej Arábie alebo Kataru, ktorí podporovali Al-Kajdu, momentálne poskytujú prostriedky aj Islamskému štátu.“

Hrozba je čím ďalej tým bližšie

Máme sa teda báť islamu? Pri tejto otázke sa odborníci rozchádzajú. Jedni tvrdia, že Islamský štát je len jedným z mnohých pokusov o zjednotenie moslimského sveta a skončí sa tak ako predchádzajúce – neúspechom. Na druhej strane sa však vyskytujú názory, že táto skupina je dostatočne etablovaná, aby nielen prežila, ale aj rozširovala svoje hranice. Naposledy sa predstavitelia Islamského štátu priamo vyhrážali Ruskej federácii rozpútaním svätej vojny na Kaukaze. Historicky a taktiež podľa vízií džihádistov by mal kalifát siahať až na naše južné hranice. Kopíroval by tak niekdajšiu Osmanskú ríšu. Aj keď to možno dnes znie ako vedecká fikcia, stačí sa obzrieť do minulosti. Z Adolfa Hitlera si zo začiatku tiež všetci robili srandu. Z vlastenca sa však postupne stal nacionalista, z nacionalistu nacista. A potom nasledoval holokaust. A sunnitskí radikáli nie sú vo svojej podstate nič viac ako vlastenci.

Ideológia Islamského štátu

Islamský štát v Sýrii a Iraku je založený na ideológii takzvaného saláfistického džihádizmu. Je to špecifická minoritná odnož hlavného prúdu islamu, ktorá má špecifickú totalitaristickú interpretáciu. Je to silne ortodoxná interpretácia Koránu, ktorej sa pridržiavajú najmä v Katare, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii. Salaf ako učenie je vnímané ako večná predloha pre všetkých moslimov, ktorí chcú byť vo svojom náboženstve úspešní. Obsahuje návod na to pravé správanie, metódy uctievania Boha, morálne zásady. Táto forma islamu je považovaná za čistú, a preto jedinú pravú cestu na interpretáciu Koránu, respektíve sunny.

Tieto zásady však obsahujú aj niektoré pravidlá a procesy, ktoré sú absolútne nezlučiteľné so všeobecne akceptovaným výkladom Koránu. Napríklad je to prístup k džihádu – svätej vojne, ktorá je pri klasickom výklade Koránu vedená ako posledná možnosť, kým pri extrémnom saláfizme ide skôr o povinnosť viesť svätú vojnu proti neveriacim. Je to podobné ako s nacionalizmom a nacizmom. Aj keď jedno vychádza z druhého, tieto dva smery nie je možné k sebe prirovnávať.