04.03.2013, 00:00

Peniaze dostane ten, kto spraví reformy

Šéf výskumu eurovalu Rolf Strauch v rozhovore pre Hospodárske noviny.

„Treba najmä prelomiť začarovaný kruh, keď problémy bankového sektora vedú k problémom dlhového zaťaženia,“ hovorí Strauch.

Už dlhší čas vládnu v eurozóne spory, či treba neobmedzene vykupovať dlhopisy problémových štátov. Bolo by to správne riešenie?
Je pravda, že šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi už minulý rok povedal, že banka je v podstate pripravená na sekundárnom trhu vykupovať dlhopisy štátov eurozóny v neobmedzenom množstve. Zároveň však banka dala jasne najavo, že po tomto prostriedku siahne iba vtedy, ak konkrétny štát podnikne reformy v rámci programu trvalého eurovalu. Ale pri tom všetkom platí, že o svojich krokoch rozhoduje výlučne Európska centrálna banka.

Opäť sa oživuje otázka záchrany problémových bánk na juhu eurozóny. Hovorí sa, že keď sa pre ne otvorí euroval, jeho súčasná kapacita nebude stačiť...
Štáty platiace eurom v súčasnosti riešia otázku, akým spôsobom a či vôbec by mal euroval priamo nalievať peniaze do bánk. Základom pritom je, aby sa v čo najväčšej možnej miere podarilo dať do súladu tri hlavné ciele, ktoré je nevyhnutné pre fungovanie eurovalu dodržať.

Ktoré ciele máte na mysli?
Predovšetkým treba prelomiť začarovaný kruh, keď problémy bankového sektora jednej krajiny často vedú k problémom jej dlhového zaťaženia. Ďalej je potrebné udržať špičkový rating trvalého eurovalu. A do tretice je dôležité, aby sa podarilo zachovať jeho kapacitu pre pôžičky v takom rozsahu, ako sa to len bude dať. Momentálne hovoríme o technických riešeniach, aby sa všetky tieto tri ciele podarilo maximálne naplniť.

Opakujúce sa problémy niektorých štátov vedú k úvahám o rozdelení eurozóny na rýchlejšiu severnú a pomalšiu južnú časť...
Máme mandát, aby sme podporovali tie krajiny eurozóny, ktoré dočasne nemajú žiadny prístup k finančným trhom. Na to sústredíme svoje úsilie, a nie na podobné úvahy.

Ste spokojní s tým, ako riešia krízu Gréci?
Zastávame názor, že Grécko potrebuje pomoc. Atény doteraz plnia podmienky na to, aby dostali novú pomoc a naďalej zotrvali v eurozóne. Zároveň je však úplne jasné, že tento záväzok krajín platiacich eurom je veľmi úzko spätý s tým, že Grécko musí dodržiavať všetky dohodnuté podmienky spojené s vyplácaním pomoci.

Euroval funguje už vyše dvoch rokov. Splnil zatiaľ všetky očakávania, ktoré sa doň pri jeho vzniku vkladali?
Obidva mechanizmy, dočasný aj trvalý euroval, fungujú veľmi dobre. Momentálne sa medzi krajinami eurozóny diskutuje o tom, či by sme mali prevziať nové úlohy alebo využívať nové nástroje. Existuje však široká zhoda v názore, že oba eurovaly prispeli k stabilizácii situácie.

Trúfate si odhadnúť, ako dlho ešte vydrží euro?
Navždy.

 

Kto je Rolf Strauch
Rodák z Nemecka šéfuje v dočasnom eurovale oddeleniu výskumu, v trvalom eurovale má na starosti jeho ekonomickú a politickú stratégiu. Oba záchranné mechanizmy zastupuje na európskych fórach, nedávno o nich hovoril aj v Bratislave na Tatra summite organizovanom Centrom pre európske záležitosti. Diskutuje s členskými štátmi eurovalu a má na starosti vzťahy s ratingovými agentúrami. V minulosti pracoval v Nemeckej a neskôr aj v Európskej centrálnej banke.