Informovala o tom agentúra AP.

Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní "prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi", ku ktorému došlo od Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65).

Židovskí lídri uvítali zvolenie prvého argentínskeho pontifika, ktorého považovali za svojho spojenca ešte v časoch, keď bol arcibiskupom v Buenos Aires. Podľa izraelského prezidenta Šimona Peresa bude František "vítaným hosťom vo Svätej zemi". Šéf Svetového židovského kongresu Ronald Lauder zase Františka pochválil za to, že "bol vždy pripravený načúvať našim obavám".

"Voľbou takéhoto skúseného muža, ktorý je známy svojou otvorenosťou iným názorom, vyslali kardináli významný signál celému svetu," povedal Lauder.

Pápež František, ešte ako biskup Jorge Bergoglio, si vyslúžil uznanie za pomoc židovskej obci žijúcej v Buenos Aires po bombovom útoku na židovské centrum v roku 1994, ktorý si vyžiadal 85 obetí na životoch. Všeobecne sa predpokladalo, že za útokom stál Irán, ten však obvinenia poprel. Argentína potom zostavila zmiešanú argentínsko-iránsku komisiu, ktorá prípad dodnes prešetruje.

"Veríme, že jeho slovo a príklad prispejú k dosiahnutiu harmonického bratstva a mieru medzi všetkými ľuďmi," vyhlásilo Talianske rabínske zhromaždenie.

Františkov predchodca Benedikt XVI. po zvolení v roku 2005 ako svoj prvý krok tiež poslal ústretový list rímskym židom. Neskôr sa stal druhým pápežom v histórii (po Jánovi Pavlovi II.), ktorý vkročil do synagógy. Židov si však pohneval sňatím exkomunikácie zo štyroch biskupov tradicionalistického Kňazského bratstva sv. Pia X. Ako sa totiž neskôr ukázalo, jeden z nich - anglický biskup Richard Williamson - v minulosti vyslovil pochybnosti o oficiálnom počte obetí holokaustu.

Lauder vo svojom vyhlásení vyzval pápeža Františka, aby zakročil proti duchovným, ktorí by popierali holokaust alebo umenšovali jeho rozsah. Zároveň vyjadril nádej, že František posilní vzťahy Vatikánu s Izraelom.