23.06.2015, 00:00

Aj Slovákov zaplavuje ruská propaganda

Ivana Smolenová, analytička z Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií, ktorá sleduje ruskú propagandu v Česku a na Slovensku:

Dezinformácie majú demoralizovať spoločnosť, obrátiť verejnú mienku proti západným inštitúciám a narušiť jednotu. Tvrdí to analytička Ivana Smolenová. V nedávnej štúdii skúmala proruskú dezinformačnú kampaň v Česku a na Slovensku. Podľa Smolenovej sa na nej podieľa celý rad proruských webových stránok, neformálnych skupín a komunít na sociálnych sieťach, niekoľko tlačených periodík, rozhlas a aj mimovládne organizácie. „Ich prokremeľské informovanie zosilňuje rozsiahla aktivita na sociálnych sieťach a organizácia verejných zhromaždení. Ruská propagandistická sieť je sofistikovaná, na šírenie svojich správ využíva úradníkov, novinárov, komentátorov, má internetových, trolov‘,“ píše v štúdii Smolenová.

Čo je cieľom tejto dezinformačnej kampane, ktorej výraznejší nástup sa datuje približne od minulého roka?

Myslím si, že cieľov je viac. U nás je to v prvom rade snaha demoralizovať spoločnosť, obrátiť verejnú mienku proti západným inštitúciám, proti USA a NATO, a narušiť jednotu v rámci EÚ. Je to v podstate modifikácia stratégie „rozdeľuj a panuj“. Tiež sa snažia vykresľovať politikov a mainstreamové médiá ako skorumpované a pracujúce v záujme korporácií, a tým podkopať ich dôveryhodnosť a autoritu. Z takejto situácie potom Rusko vychádza ako záchranca a morálna hodnota, niekto, kto do chaosu vnesie poriadok.

Zdá sa, že ruská propaganda má úspech, keď u časti obyvateľstva takéto informácie minimálne vzbudia zvedavosť či zasejú aspoň malú iskierku pochybností.

Určite, už samo spochybnenie nejakej skutočnosti plní svoj účel. V angličtine v tejto súvislosti existuje termín „vojna príbehov“. Príkladom je veľké množstvo teórií a konšpiračných príbehov okolo havárie lietadla MH17, ktoré bolo v júni minulého roka zostrelené na východe Ukrajiny. Možné vysvetlenia havárie vtedy zahŕňali teórie o tom, že lietadlo zostrelila ukrajinská armáda, Američania v snahe zostreliť Putinovo osobné lietadlo, že lietadlo bolo plné mŕtvol už predtým, ako vzlietlo, alebo že zostrelenie naplánovala farmaceutická spoločnosť v snahe zabrániť vedcom na palube v objavení lieku proti AIDS.

Zmätený príjemca takýchto informácií sa po informačnom presýtení dostáva do pasívnej roly, v ktorej už neverí nikomu a ničomu. Cieľom nie je presvedčiť o tom, že má pravdu Rusko, ale že pravda neexistuje, alebo sa vo veľkom množstve teórií a paralelných právd stratí a nie je podstatná. Vyvracaním klamných informácií len vytvárame ďalšie možné scenáre, čím prilievame olej do ohňa. Je omnoho menej finančne a časovo náročné nejakú dezinformáciu vypustiť do verejného priestoru, ako ju potom vyvrátiť.

Sú známi ľudia, ktorí za týmito aktivitami stoja?

Na niektorých stránkach sú texty anonymné, na niektorých podpísané, inde je to kombinácia oboch. V súčasnosti si však ktokoľvek môže založiť webovú stránku (alebo stačí blog či profil na sociálnych sieťach), začať písať o veciach, ktoré ľudí zaujímajú, získať dostatok čitateľov a nazvať sa alternatívne médium. Keď sa prednedávnom časopis Respekt snažil dopátrať, kto stojí za serverom Aeronet, tak na ich adrese v Holandsku nikoho nenašiel.

Niektoré mená autorov sa však vyskytujú častejšie. Napríklad Radka Zemanová-Kopecká, jedna zo zakladateliek proruského think-tanku Inštitút slovanských strategických štúdií, ktorý minulý rok organizoval seminár v parlamente pod záštitou ruského veľvyslanca Kiseleva. Jej články sa vyskytujú nielen na viacerých českých proruských stránkach a v komentároch pod článkami, ale aj na ruských serveroch v ruštine. Potom sú známe mená, ktoré stoja za tlačenými médiami, ako sú časopisy Vědomí alebo Zem a Vek.

Vybrali ste si na porovnanie tri „nezávislé“ médiá a jeden oficiálny, štátom podporovaný ruský server. Len u nás sú ich však desiatky.

Áno, je ich veľa. Tie tri nezávislé som vybrala, pretože sú jedny z najzaujímavejších s pomerne veľkým dosahom. Časopis Zem a Vek je od svojho založenia v roku 2013 veľmi aktívny, organizuje verejné debaty, v súčasnosti vychádza v náklade okolo 20-až 30-tisíc výtlačkov mesačne a podľa vlastných vyjadrení majú viac než sedemtisíc predplatiteľov. Stránka spravujúca časopis Vědomí, AC24, má na Facebooku viac ako 67-tisíc čitateľov, to nie je málo.

Na začiatku som vychádzala zo zoznamu Juraja Smatanu (slovenský učiteľ a aktivista, pozn. HN), ktorý vo februári označil 42 webových stránok šíriacich ruskú propagandu. Ten zoznam sa odvtedy postupne rozširuje, objavujú sa napríklad nové servery. Stačí sledovať jednotlivé menšie kampane, napríklad nedávnu o sexuálnej výchove v Nórsku, a objavíte nové a nové stránky.

Možno vysvetliť, prečo sa na týchto stránkach veľmi často objavujú rôzne konšpiračné teórie?

To je asi otázka skôr pre psychológov. Existuje teória, že ľudia, čo sa cítia sociálne bezmocní, sú náchylnejší veriť konšpiračným teóriám. Okolo tretiny Američanov si stále myslí, že teroristické útoky z 11. septembra má na svedomí Bushova administratíva. V Európe sa toto číslo pohybuje medzi 10 až 20 percentami populácie.

Netýka sa iba niektorých dedinských a sociálnych skupín. Na verejnej diskusii silne konšpiračného Zem a Vek v Žiline ma najviac prekvapilo zloženie publika. Čakala som, že prevažná väčšina budú sociálne slabšie skupiny, nezamestnaní, dôchodcovia a podobne. Iste, tiež tam boli, ale sedelo tam mnoho dobre oblečených ľudí v strednom veku, ktorí nevyzerali, že by im niečo chýbalo. Tá prednáška trvala tri hodiny a nikto z nich sa počas nej nezdvihol a neodišiel.

Ako takej kampani čeliť? Existuje vôbec účinný spôsob, pričom by nešlo o tvrdé zásahy, ako napríklad blokovanie prístupov na takéto servery?

Podľa mňa by zákaz nebol dobrý nápad. Máme slobodu slova a myslím si, že by sme sa nemali znižovať na úroveň autoritatívnych režimov. Lepšiu PR zbraň by sme takýmto médiám ani nemohli dať, už teraz sa mnoho z nich sťažuje, že ich alternatívny názor je utláčaný do pozadia, že im „zlé mainstreamové médiá“ neprajú a podobne.

Oveľa efektívnejšia by bola snaha zvyšovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť ľudí, a tým sa snažiť zabrániť automatickému preberaniu názorov z proruských zdrojov. Existuje americký výskum zo 70. rokov, ktorý potvrdil, že ľudia, ktorým sú propaganda a jej nástroje vysvetlené, majú menšiu tendenciu takejto manipulácii podľahnúť. V tomto smere sa Slovensko aj Česká republika pomaly vydávajú správnym smerom, organizujú sa debaty, píšu sa články a publikácie.

Bude sa tiež treba zamyslieť nad tým, ako sa takéto informácie ľuďom podávajú. Ak si zapnete Russia Today alebo akýkoľvek iný kanál, tak 80 percent obsahu je zábava a do toho sú šikovne zasadené správy a propaganda z Kremľa. Netvrdíme, že by sme mali kopírovať Russia Today, to nie, ale ak chceme ľuďom niečo vysvetliť, tak by to malo mať formu, ktorej rozumejú a ktorá ich zaujme.

Tiež neprospieva, že slovo propaganda je v poslednom čase tak frekventovane používané. Všade je propaganda, USA majú svoju, Ukrajina ju používa, politici sú ňou ovládaní, nedávno som si v médiách všimla termín protiimigračná propaganda. To znova nahráva Rusku – veď to robia všetci, tak na tom vlastne nie je nič zlé. Nie, existujú rozdiely medzi politickým marketingom, lobingom, legitímnou snahou informovať verejnosť a tým, o čo sa snaží Kremeľ. To by sa tiež malo verejnosti vysvetliť.