Český prezident Miloš Zeman tvrdí, že chce byť hlavou českého štátu všetkých občanov - aj tých, ktorí buď dali hlas súperovi Karlovi Schwarzenbergovi, či k voľbám vôbec neprišli.
Rečnícky obrat, s ktorým sa pri nástupe do funkcie počíta, však nebude také jednoduché naplniť. Už len preto, že ľavicový prezident typu Miloša Zemana bude len veľmi ťažko hľadať cestu k stále verným priaznivcom Václava Havla alebo stále verným priaznivcom Václava Klausa. Aj keď posledný menovaný mu v podpore na Hrad intenzívne pomáhal.
Ani Zeman, podobne ako Havel alebo Klaus, nebude chcieť zostať na českej politickej scéne v pozadí. Naopak možnosť návratu do vrcholnej politiky z vôle viac ako 2,7 milióna ľudí, mu dáva väčšiu silu vyjadrovať sa k politicko-ekonomicko-spoločenskému dianiu, ako keď bol na Vysočine. A Zeman toho využil už vo chvíli, keď na Hrade ešte nesedí. Česko tak v najbližších piatich rokoch rozhodne nečakajú ľahké časy.
1. Renesancia ľavice
V prvom veľkom televíznom rozhovore po oznámení výsledkov volieb Miloš Zeman priznal, že by rád videl pád súčasnej vlády Petra Nečasa. Či kvôli tomu, že Nečasov kabinet sa teší veľmi slabej dôvere ľudí, alebo kvôli podpore prípadnej vlády sociálnych demokratov, nie je jednoduché posúdiť. "Vývoj ide doľava," prepožičal si Zeman slová prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka.
Je však pravda, že ak by Nečasova vláda padla v predčasných voľbách, mala by ľavica šancu po obsadení Senátu, kreslá prezidenta a väčšiny krajov ovládnuť aj snemovňu a vládu. A pretože samotná sociálna demokracia takú silu nemá (a mať nebude), ponúka sa spojenectvo s komunistami.
2. Mocenské krídlo na Hrade
Je tiež pravdepodobné, že Zeman si - podobne ako jeho predchodcovia - vytvorí vlastné mocenské krídlo na Hrade. A pokúsi sa prostredníctvom svojich verných ovládať dianie vnútri sociálnej demokracie. Predseda ČSSD Bohuslav Sobotka sa už snaží obávaný rozkol svojich členov ODS s predstihom zažehnať, Zemana pozval na stranícky zjazd a počas osobného stretnutia chce zakopať "vojnovú sekeru".
Zaujímavé bude sledovať, čo za to Zemanovi ponúkne, alebo čo bude budúci prezident žiadať. Možno to bude hlava jeho najväčšieho kritika a súpera v prezidentskej voľbe Jiřího Dienstbiera. Zeman si zároveň uvedomuje, že presadiť svoje zákony bude môcť iba prostredníctvom Senátu a snemovne. A k tomu sociálnych demokratov naďalej potrebuje.
3. Putin v Prahe
Euroskeptika Klausa na hrade strieda eurofederalista Zeman, teda človek, ktorý v ekonomicko-politickom spojení európskych štátov vidí viac pozitív ako negatív. To Európska únia aj lídri jej mocností, samozrejme, vítajú. "Na druhej strane však Zeman tiež hovorí, že Česká republika by nemala pôsobiť v európskom stabilizačnom mechanizme a že pomoc krachujúcemu Grécku je v aktuálnej fáze chybou," naznačuje možné problematické otázky budúcnosti poľský analytik Jakub Groszkowski.
Je tiež známe, že Miloš Zeman, na rozdiel od proamerického Havla, je oveľa viac orientovaný na východnú časť sveta. Blízko má k Martinovi Nejedlému, podnikateľovi s väzbami na Rusko. Nejedlý je konateľom spoločnosti Lukoil Aviation Czech a cez túto firmu a tiež ruský ropný gigant Lukoil vedie cesta k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ten už do Prahy prišiel na pozvanie Václava Klausa pred siedmimi rokmi, teraz - aj kvôli dostavbe Temelína - by mohol do českej metropoly zavítať znova.
4. Neznámi poradcovia
Zeman patrí k ľuďom, ktorí sa radi obklopujú zákulisnými hráčmi, aj keď sa k nim potom nehlásia. To je prípad známeho lobistu Miroslava Šloufa, ktorý niekdajšieho predsedu sociálnej demokracie sprevádza od doby jeho premiérskej funkcie a z tímu jeho poradcov nezmizol ani pred voľbami na prezidenta. Zeman sa pritom snaží vytvoriť dojem, že sa Šloufom už nemá nič spoločné.
Doposiaľ nie je tiež jasné, akých ľudí si Miloš Zeman so sebou na Hrad privedie. Nastávajúci prezident sa síce nechal počuť, že v prezidentskom tíme chce nahradiť iba vodiča a tajomníka, tím však tvorí väčší počet ľudí. Súčasný Klausov kancelár Jiří Weigl už oznámil, že skončí so svojím súčasným šéfom. Kto ho nahradí, kto bude tajomníkom či šéfom poradcov, je zatiaľ stále tajné.
5. Politický štýl a transparentnosť
Zeman nikdy nepatril k "transparentným" politikom. Zahmlieval a dodnes mlčí okolo káuz Olovo či Bamberg. Presvedčivo nedokázal vysvetliť ani neobvykle nízke náklady svojej kampane a toky peňazí na volebnom účte. Budúci prezident navyše nie je zvyknutý kritikom - politickým aj tým z radov novinárov - čokoľvek vysvetľovať. Naopak je egocentrický, konkurencii nestrpí. "Nikdy nebude mať nadhľad, veľkorysosť a empatiu. To sú vlastnosti, ktoré nemá, a pretože má vyše šesťdesiat a mne tiež, tak viem, ako sa už ťažko mením v názoroch. Ja si myslím, že už sa nezmení," hovorí jeho niekdajší stranícky kolega Petr Kučera.
Zemanov verbálny štýl často hýri slovami ako idiot, póvl či zradca. Niet vystúpenia, v ktorom by neukázal, že ostatných je treba neustále poučovať a nie im načúvať. "Chlapské" vyjadrenia môžu u časti Čechov budiť pocit jasnej prevahy, najmä ak negatívna kampaň zaberá, a ovplyvniť tak správanie ďalších politikov aj spoločnosti.