Zdroj kontaminácie nepozná, preto sa obrátil so žiadosťou o pomoc na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE). ČTK to dnes povedala predsedníčka českého úradu Dana Drábová s tým, že nameraný obsah jódu v ovzduší v žiadnom prípade neohrozuje zdravie obyvateľov.
Stopové rádioaktivita bola podľa MAAE zistená aj v ďalších stredoeurópskych krajinách a ani podľa nej nie je škodlivá, uviedli zahraničné tlačové agentúry.
"S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou to nie je zo zdroja z Českej republiky, určite nie z jadrových elektrární. Ale nevieme, odkiaľ to je, preto sme oslovili agentúru, aby zapojila svoje mechanizmy a skúsila zdroj nájsť," povedal šéfka úradu.
Podľa Drábovej nameralo niekoľko staníc českej radiačnej siete v ovzduší prítomnosť stopového množstva rádioaktívneho jódu 131 v posledných dvoch týždňoch. Vysvetlila, že namerané množstvo jódu je približne na rovnakej úrovni ako na konci marca, kedy sa vyskytol po havárii v japonskej elektrárni Fukušima.
"Teraz to ale z Japonska nie je," dodala Drábová. Podľa nej úrad naďalej sleduje situáciu a vydal pokyn k zmene režimu monitorovania tak, aby sa získalo čo najviac dát.
MAAE agentúre Reuters potvrdila, že dostala z Česka hlásenie o nameraní "veľmi nízkych úrovní" jódu 131. Podobné informácie má aj z iných európskych krajín. Nameranie mierne zvýšenej úrovne jódu oznámili tiež Rakúsko, Nemecko, Maďarsko a Slovensko.
"MAAE je presvedčená, že súčasné stopy izotopu jódu 131 nepredstavujú ohrozenie verejného zdravia a nepochádzajú z japonskej Fukušimy. Agentúra spolupracuje so svojimi partnermi na zistení príčin a zdroja izotopu," cituje Reuters z vyhlásenia MAAE so sídlom vo Viedni.
Slovensko potvrdilo nameranie zvýšených hodnôt jódu v posledných dňoch. "Je to ale stokrát až tisíckrát nižšia koncentrácia ako po havárii Fukušimy v marci," povedal serveru tvnoviny Jozef Masarik z Katedry jadrovej fyziky Komenského univerzity v Bratislave. Slovenský úrad verejného zdravotníctva zdôraznil, že ľudia nemusia mať obavy.
Mierne zvýšený výskyt izotopu jódu nad časťou kontinentu potvrdila večer aj Európska komisia. "Úroveň zamorenia je ale tak extrémne malá, že nepredstavuje žiadne zdravotné ohrozenie. Je dokonca pod úrovňou, ktorá nás aj členské krajiny zaväzuje k zaznamenaniu," povedala hovorkyňa komisie.
Aj rakúske ministerstvo životného prostredia dnes podľa agentúry APA potvrdilo zvýšené množstvo izotopu jódu 131 v ovzduší, nevidí však dôvod k vyhláseniu poplachu. Množstvo je tak malé, že je merateľné len tými najcitlivejšími prístrojmi a až po niekoľkodňovom filtrovaní vzduchu cez ich snímače, uviedla hovorkyňa rakúskeho ministra Nikolausa Berlakoviche.
Systém včasného varovania preto poplach nespustil. Nehodu v jadrovej elektrárni možno teda podľa expertov vylúčiť. Viedenské ministerstvo životného prostredia vychádza z toho, že izotop unikol asi z nejakého lekárskeho laboratória, kde sa využíva na ožarovaciu terapiu.
Rakúske ministerstvo zdravotníctva podľa DPA uviedlo, že počas jediného transatlantického letu sú ľudia vystavení dávke rádioaktivity 40.000-krát väčšej, než sú teraz namerané stopy. Rakúske ekologické združenia však oficiálne vyhlásenie spochybňuje a považuje poruchu v jadrovej elektrárni za pravdepodobný zdroj zvýšeného výskytu jódu v ovzduší.
Nemecké ministerstvo životného prostredia večer potvrdilo aj nameranie mierne zvýšenej úrovne izotopu jódu nad Spolkovou republikou. Zvýšenie je ale tak nízke, že je ťažko merateľné, a neohrozuje tak zdravie. "Je vylúčené, že by rádioaktivita pochádzala z jadrovej elektrárne," zdôraznila hovorkyňa. Podľa agentúry DPA na iný zdroj ukazuje skutočnosť, že neboli zachytené izotopy iného druhu než jódu. V prípade poruchy jadrového reaktora by únik obsahoval aj ďalšie izotopy.
Podľa Drábovej stanice v Česku zbierali údaje o prítomnosti jódu vo vzduchu pri rutinnom monitorovaní v posledných dvoch týždňoch. Následne sa údaje zmerali, vyhodnotili a hneď potom, vo štvrtok ráno, bol o nich informovaný úrad pre jadrovú bezpečnosť.
Ten opäť údaje overoval a premeriaval. To, prečo boli informácie zverejnené až teraz, je podľa Drábovej teda dané spôsobom odberu a merania. Nejde totiž o online merania, a nastáva preto určité oneskorenie. Úrad navyše nemal informáciu o tom, že by sa mal meracím filtrom venovať.
"Ak máme napríklad zdroj z 25. októbra, potom sa odoberá a následne až meria. Keď sú hodnoty nízke, musí sa to dlho merať, aby prístroje vôbec niečo zachytili," vysvetlila šéfka úradu.
V okamihu, keď ale úrad dostane informácie o zdroji radiácie, meracia sieť prejde do režimu častejších odberov a informácie sú potrebné každý deň. V normálnom režime to ale trvá desať dní, doplnila Drábová.