21.06.2012, 00:00

V únii vznikol plán. Na európsky superštát

Priama voľba európskeho prezidenta aj premiéra či euro, od ktorého sa už nebude dať odísť.

Dve komory europarlamentu, priama voľba európskeho prezidenta aj premiéra či euro, od ktorého sa už nebude dať odísť. Taká je predstava Nemecka a ďalších deviatich krajín únie, ktoré chcú vybudovať európsky superštát.

Tzv. skupinu budúcnosti vytvorili ministri zahraničných vecí desiatich štátov únie, avšak bez účasti Slovenska. Za jej vznikom stojí šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle, ktorému prekáža, že hlas Berlína nemá v únii takú silu, akú by si zaslúžil. „Malo by ísť o federáciu na spôsob Spojených štátov amerických,“ uvádza sa v dokumente, ktorý tento týždeň dostal na stôl šéf eurokomisie José Barroso aj ďalší lídri únie.

Bez Slovenska
Práve centralizácia moci v Bruseli by z dlhodobého hľadiska mala byť jedným zo spôsobov, ako poraziť krízu a docieliť rýchlejšie rozhodovanie v únii. „Slovensko by tým niečo stratilo, ale aj získalo. Vláda by napríklad prišla o niektoré právomoci vo fiškálnej oblasti, dostala by obmedzenia v daňovom systéme. Naopak, ľudia by mohli demokraticky voliť európskeho premiéra,“ vysvetlil pre HN šéf Euractivu Radovan Geist.

 

Naša diplomacia podobné diskusie víta, mali by sa však na nich zúčastňovať všetci ministri, nielen vybraná časť. „Akékoľvek zmeny a návrhy, vrátane tých, ktoré by si vyžadovali zmenu základných zmlúv, treba dôkladne prerokovať v rámci celej EÚ a zobrať do úvahy názor každého jej člena,“ pripomenul pre HN hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.

Najsilnejší muž Európy
Najsilnejším mužom Európy by sa podľa plánu mal stať priamo volený premiér, ktorý si bude zostavovať vládu sám. „Tieto diskusie nadväzujú na sériu debát, ktoré odštartoval Westerwelle začiatkom roka. V súčasnej Európe však superštát na spôsob USA nemá šancu,“ vysvetlil pre HN český politológ Vít Dostál.

Dostál pripomenul, že ani k fiškálnej dohode, ktorá bola podstatne jednoduchšou témou než spomínaná federalizácia, nepristúpili všetky krajiny únie. Myslieť si preto, že by sa k takejto forme únie pripojila Veľká Británia, bolo by dosť odvážne. „V každom prípade táto myšlienka zapadá do debát o postupnej inštitucionalizácii Európy, ktoré vidíme v poslednom období. Výsledkom jednej z nich bol aj fiškálny pakt,“ dodáva Dostál.

Diskusie o posilnení právomocí Bruselu, ktorý by napríklad zjednotil daňové systémy členských krajín únie, tu pritom boli aj v minulosti. Teraz sa hlasy požadujúce fiškálnu úniu ozývajú čoraz intenzívnejšie.

Priamo volený premiér
Medzi ministrami, ktorí od jari diskutujú o podobe nového superštátu, šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák nie je. Z krajín, ktoré do EÚ vstúpili spolu so Slovákmi v máji 2004, má v skupine zastúpenie iba Poľsko. Okrem neho a Nemecka je tam ešte Rakúsko, Luxembursko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Holandsko, Dánsko a Belgicko. „Návrh síce vychádza so súčasného politického systému únie, ale úplne ho prepracuje. Zo šéfa komisie sa má stať priamo volený premiér, ktorý si sám zostaví vlastný tím. Keďže cez neho pôjdu nové zákony a ich presadenie, v budúcnosti sa stane najmocnejším politikom Európy,“ píše dokument.

Materiál sa dostal na stôl predsedu Európskej komisie Josého Barrosa, šéfa Európskej rady Hermana Van Rompuya, predsedu euroskupiny Jeana-Clauda Junckera a šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Oficiálni predstavitelia únie sa k návrhu zatiaľ nevyjadrili.

Rýchlejšie rozhodovanie
Cieľom tejto iniciatívy má byť urýchlenie rozhodovania vo veciach, v ktorých Európa často nevie dlhé mesiace nájsť spoločnú reč. Nedávne diskusie okolo fiškálneho paktu či nezhody v otázke riešenia aktuálnej dlhovej krízy totiž ukazujú, že únia urýchlene potrebuje lepší rozhodovací mechanizmus. Tým by sa zároveň zabránilo štiepeniu únie na viacero rôznych táborov, ako sa to deje v súčasnosti.
Ďalším dôvodom je to, aby sa zabránilo opakovaniu ekonomických kríz. „Nejde však o žiadny záväzný materiál, ale o časť správy neformálnej skupiny ministrov. Tá sa okrem dlhodobých plánov, ako by v budúcnosti mohla vyzerať Európska únia, zameriava aj na riešenie aktuálnych problémov,“ dodal Geist.

Postoj Slovenska
Podobný názor má i naše ministerstvo. To tvrdí, že Westerwelleho skupina nie je žiadnym oficiálnym tímom, ktorý pracuje na budúcnosti Európy. „Nie je výnimočné, že ministri zahraničia sa schádzajú aj v menších a neformálnych formátoch a diskutujú napríklad aj o inštitucionálnych otázkach únie. Slovenský minister sa na debatách tohto typu takisto zúčastňuje. Preto aj výstupy takzvanej Westerwelleho skupiny ministrov považujeme za jeden z viacerých podnetov do širšej diskusie o smerovaní únie a jej možnom usporiadaní,“ pripomenul Gandel.

Pozícia Slovenska je podľa neho v tejto chvíli jasná – podporujeme posilnenú integráciu so silnými európskymi inštitúciami, ktoré sú zárukou vyváženosti záujmov.

Nezvratné euro
Súčasťou plánu je zároveň nastaviť spoločnú menu euro tak, aby sa od nej nedalo odísť. Ministri zahraničných vecí v materiáli odôvodňujú potrebu novej demokratickej štruktúry v Európskej únii aktuálnou krízou a úsilím, aby sa zabránilo rozpadu eurozóny. Ich návrhy robia zo súčasných členských krajín politické spolkové štáty s viacerými spoločnými kompetenciami, ktoré doteraz v kľúčových oblastiach zastrešovala národná politika.

Šéfovia diplomacií sa tak vyslovili napríklad za spoločnú ochranu európskych hraníc či rozšírenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky až na úroveň jednotnej európskej armády. Podporili tiež viac priamej kontroly národných rozpočtov, ako to v poslednej dobe žiada vo svojej iniciatíve za fiškálnu úniu nemecká kancelárka Angela Merkelová.