23.05.2011, 00:00

Výbuch sopky ochromil celý Island

Sever Európy postavil cez víkend do pozoru výbuch veľkej islandskej sopky. Po siedmich rokoch sa prebudil k životu najaktívnejší vulkán Grímsvötn.

Výbuch sopky na Islande, Snímka: TASR/AP
Zdroj: TASR/AP
Z ľadovcovej sopky na juhovýchode ostrova po sobotňajšej erupcii stúpa dym do výšky 20 kilometrov a popol lietal až sedem kilometrov vysoko. „Videl som to na vlastné oči, v čase výbuchu som šoféroval. Hoci som v Reykjavíku, ktorý je od sopky vzdialený, mohol som si bez problémov dym odfotiť,“ povedal pre HN Halldor Sigurdsson.

Podľa jeho slov úrady ihneď po explózii uzatvorili medzinárodné letisko Keflavík, ktoré je od hlavného mesta vzdialené 50 kilometrov. Zavreli tiež časť diaľnice číslo 1, ktorá smeruje na juh od oblasti výbuchu. „Chrlenie popola je stále silné.

Ľudia len veľmi ťažko vidia, čo sa deje, pretože popolom je zahalená celá oblasť,“ opisuje dramatické chvíle mladý Islanďan.

Smer na Škandináviu 

Krátko po explózii boli v pohotovosti všetky úrady, pretože výbuch sopky v blízkosti ľadovca Vatnajökull sprevádzala séria menších zemetrasení. Úrady sa dokonca začali pripravovať aj na možné záplavy z roztopeného ľadu. Katastrofa z vlaňajška, keď sopečný popol uzatvoril na niekoľko dní nebo prakticky nad celou Európou, by sa však opakovať nemala. „Ide o iný typ sopky ako Eyjatfjallajökull, ktorá sa prebudila minulý rok. Grímsvötn je vytvorená predovšetkým vodou a parou, preto scenár z minulého roka neočakávame,“ povedal pre HN klimatológ Milan Lapin.

Na základe modelov výškového prúdenia, ktoré dokážu predpovedať smer na ďalších desať dní, sopečný popol sa nad Európu nedostane. „Budeme v bezpečí a prevádzku lietadiel v Európe to nevplyvní. Sopečné častice smerujú ďaleko na sever Škandinávie,“ potvrdil Lapin. Islandskí meteorológovia však upozorňujú, že ak by vulkán pokračoval v rovnakej intenzite ako doteraz, tak by sopečný mrak mohol doraziť už vo štvrtok alebo piatok aj nad Francúzsko či Španielsko.

Ničivé záplavy
Zaujímavosťou sopky je predovšetkým to, že jej erupcie prebiehajú pod ľadom. Keď roztavia určité množstvo ľadu, vyvolajú tlak a následne sa vyleje voda z jazera. „Zatiaľ k záplavám nedošlo. Pripravujú sa hlavne farmári, ktorí sa snažia dostať dobytok späť z lúk do bezpečia,“ povedal Sigurdsson. Živo si však spomína hlavne na rok 1996, keď voda kvôli vulkánu zaplavila celé okolie. „Vlna zničila všetko, čo jej stálo v ceste. Mosty i diaľnicu,“ vysvetlil Islanďan s tým, že v okruhu niekoľko desiatok kilometrov od sopky kvôli bezpečnosti nikto nebýva.

Nebezpečná zóna
Sopku vulkanológovia pravidelne monitorujú, aby prípadným nešťastiam predišli. V 18. storočí totiž v rovnakom čase ako Grímsvötn vybuchla aj sopka Laki. Čadičová láva vtedy zaliala rozsiahle planiny v krajine a priniesla doslova skazu. Pri jednom z najväčších sopečných nešťastí zomrela až pätina obyvateľov krajiny a veľká časť severnej pologule zažila v priebehu niekoľkých rokov výrazné ochladenie. Výsledkom bola neúroda a začiatok hladomoru nielen na Islande, ale aj v Európe či Egypte. „Nečudujme sa. Sopka sa nachádza na severoatlantickom chrbte, kde vzniká nová zemská kôra. Aj preto sú vulkány v tejto oblasti celkom bežné,“ povedal pre HN vulkanológ Jaroslav Lexa. Podľa neho na Islande, kde sa nachádza asi 30 aktívnych vulkánov, sa od seba vzďaľujú dve tektonické platne. To umožňuje dať do pohybu energiu zvnútra Zeme, čomu sa v budúcnosti nebude dať vyhnúť.