Otvorenie témy Benešových dekrétov bolo jedným z hlavných momentov kampane, hovorí Dočkal.
Čo môže krajina očakávať od nového prezidenta?
Miloš Zeman bude pokračovať v trende politiky odchádzajúceho prezidenta Václava Klausa. No niektoré zmeny najmä voči Európskej únii či väčšieho tlaku na vládu tam určite budú. Čo sa však týka všeobecnej kultúry prezidenta v Česku, ktorý má aktívnu úlohu, rád sa vyjadruje a rád vstupuje do verejných debát, tak na tom sa pravdepodobne v porovnaní s Klausom nebude veľmi nič meniť.
Zeman však už stihol oznámiť prešetrenie amnestií či úmysel vstupovať do politiky vlády...
Ako prezident má na to právo, na druhej strane z neho určite hovorila eufória po oznámení víťazstva. Zeman má teda určite pocit, že chce viac vstupovať do politickej debaty v Česku. Jeho priame vplyvy na politiku sú obmedzené, môže však skomplikovať niektoré procesy vo vláde. Podobne to robil aj Václav Klaus, ktorý premiérovi Petrovi Nečasovi situáciu nezjednodušoval, práve naopak. Nemyslím si však, že po posledných vyhláseniach Zemana o skorom páde vlády by to malo aj reálny dosah na existenciu Nečasovho kabinetu.
Po zvolení tiež Zeman vyhlásil, že sa stále cíti sociálnym demokratom. Môže to ČSSD politicky pomôcť?
Napriek týmto vyhláseniam v záujme Zemana zatiaľ nie je, aby sa konali predčasné voľby. Ak bude skutočne vystupovať ako silný prezident a využije maximum svojich právomocí, môže, naopak, rásť záujem o stranu zemanovcov. Keby boli čoskoro predčasné voľby, nárast popularity tejto strany by nemusel byť dostačujúci. Zemanovci potrebujú ešte minimálne rok, aby atakovali priečky zaručujúce vstup do poslaneckej snemovne.
Voľby vraj Zemanovi pomohla vyhrať takzvaná sudetská karta....
Otvorenie témy Benešových dekrétov bolo jedným z veľkých tromfov kampane. Okrem toho naň nabehol priamo Karel Schwarzenberg, ktorý si útoky nevedel obhájiť. Je to vlastne zlyhanie jeho štábu, že ho na podobné ataky nepripravili. Stačilo povedať, že sa stotožňuje s prejavom Zemana v 90. rokoch. Urobil obrovskú chybu, ktorej sa mohol vyhnúť a sudetská karta by tým pádom nebola ani nikdy vyložená. Na voličov to pritom zapôsobilo veľmi silno. Najmä pohraničné regióny sa radikálne obrátili smerom k Zemanovi.
V čom ešte Zeman bodoval?
Od začiatku mal naklonené regióny a na rozdiel od Schwarzenberga neoslovoval elity, ale práve naopak, jednoduchšieho človeka. To mal vo svoj prospech využiť minister zahraničia, čo neurobil. Mohol otvoriť témy poľnohospodárstva, drobného podnikania, remesiel. Schwarzenberg mal poukázať na to, že jeho rod dlhodobo spravoval vidiecke oblasti a robil to veľmi dobre. Mohol poukázať na históriu prepojením tém vidieka, rodiny a kultúry. To sú konzervatívne záležitosti, kde mohol bodovať, no neurobil to. Veľkým tromfom Zemana bola jeho dcéra Kateřina, ktorá spochybnila hlavnú baštu kniežaťa. Boli to mladí internetoví aktivisti na sociálnych sieťach. Pripomenula, že Schwarzenberg podporoval dohodu o regulácii obsahu na internete.
Euroskeptického Klausa vystrieda národne orientovaný ľavičiar. Aký môže byť jeho vzťah k Európe?
Zeman nie je eurofederalistom, ako často zaznievalo, je skôr europragmatikom. Svoju kampaň postavil na národnom cítení, patriotizme. Teraz tieto myšlienky bude presadzovať aj voči Európskej únii. Takže nejaké nadbiehanie voči EÚ asi netreba očakávať. Bude skôr pragmatický, národnostne orientovaný prezident nastavený pre svoju republiku. Napriek tomu sa od neho nedajú očakávať kontroverzné výroky na adresu Európy, ako od Klausa. V jeho politike bude prvoradá vlasť, a nie nadnárodné väzby. Nina Haceková