24.05.2011, 00:00

Obama chce v Európe roztopiť ľady

"Ďakujeme. Sme nadšení, že sme tu." Týmito slovami včera pozdravil americký prezident Barack Obama Írov krátko po tom, ako s manželkou Michelle vystúpil zo svojho špeciálu Air Force One v daždivom Dubline.

Odštartoval tak šesťdňovú návštevu Európy, počas ktorej sa bude snažiť utíšiť výčitky, že na Európu zanevrel a za svojho hlavného partnera považuje len Áziu. „Chce uistiť európskych partnerov o záujme Ameriky, ako aj o tom, že zostávajú pre USA stále kľúčoví v budúcnosti,“ potvrdil pre HN analytik Jiří Skoupý.

Barack Obama. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Na záver turné navštívi Obama Poľsko, kde by mal vyslať Moskve jasný odkaz, že americká základňa nebude namierená proti Rusom. Do Poľska dostal na piatok pozvánku aj náš prezident Ivan Gašparovič, až dnes bude známe, či sa na večere s americkým náprotivkom zúčastní.

Dlhová kríza ako v Írsku
Obama sa hneď po prílete do Dublinu začal riešiť kľúčové ekonomické a bezpečnostné otázky. Okrem prezidentky Mary McAleeseovej sa stretol aj s premiérom Endom Kennym, s ktorým rozoberali dlhovú a bankovú krízu v oboch krajinách. Tá Írov donútila prijať záchranný balík v hodnote 85 miliárd eur. Dublin sa zatiaľ neúspešne snaží zmierniť úverové podmienky, eurozóna však na revanš požaduje zvýšenie firemnej dane, čo Írsko odmieta. „Obama však Írsku nebude môcť poskytnúť pomoc, pretože nemá žiadny vplyv na Medzinárodný menový fond ani na rozhodnutia Európskej centrálnej banky,“ povedal pre HN americký analytik David A. Andelman.

Po stretnutí s Kennym Obama vyhlásil, že mierový proces v Severnom Írsku by sa mohol stať príkladom pre zmier v ostatných znepriatelených krajinách sveta. Paradoxom však ostáva to, že len pred týždňom pred návštevou britskej kráľovnej Alžbety II. objavili pri Dubline nálož, ku ktorej sa prihlásila extrémistická Pravá IRA. Šéf Bieleho domu zároveň zdôraznil, že USA s Írskom spája hlavne pokrvné puto. „Priateľstvo a väzby nemôžu byť už silnejšie,“ povedal Obama.

Kľúčové otázniky
Po Írsku má Obama namierené na trojdňovú návštevu Británie a následne do Francúzska, kde plánuje riešiť aj kľúčové otázky svetového terorizmu, nedávne zabitie šéfa Al-Kajdy Usámu bin Ládina či ďalší postup v Líbyi a Afganistane. Briti údajne požadujú, aby sa v konflikte proti líbyjskom vodcovi Spojené štáty intenzívnejšie zapojili. „Očakáva sa, že predloží návrh, ako bude pokračovať misia proti Muammarovi Kaddáfímu. Hoci to o tom bude vopred rokovať, nejednotnosť názorov je v rámci Európy známa,“ vysvetlil Skoupý.

Napríklad Francúzi či Briti líbyjskú opozíciu podporujú, Nemci a Poliaci však zostávajú opatrní. Situáciu vyhrotil krok francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho po stretnutí s dvoma predstaviteľmi opozície. Sarkozy uznal Líbyjskú dočasnú národnú radu za predstaviteľov krajiny aj napriek tomu, že európski ministri zahraničia o tom nič nevedeli.

Presun stíhačiek do Poľska
Koncom týždňa sa očakáva, že Obama v Poľsku potvrdí vstup Poľska do pozmeneného systému americkej raketovej obrany využívajúcej protiraketové strely SM-3. Američania chcú umiestniť svoje stíhačky na vojenskú základňu v poľskom Lasku. Len pred dvoma rokmi však Obama pozastavil pôvodný plán svojho predchodcu Georgea W. Busha vybudovať radar v Česku a protiraketovú základňu v Poľsku.

Obama tak vtedy reagoval na kritiku Kremľa, ktorý opakovane tvrdil, že vybudovanie základne bude pokladať za priamu hrozbu pre krajinu a ochladí vzájomné vzťahy s Bielym domom. „Budú opäť hlasne protestovať, aj keď vedia, že ich to priamo neohrozí. Ide o spôsob rokovania,“ dodal Skoupý.