Cieľom Svetového dňa malárie, pripadajúceho na 25. apríla, je mobilizácia politikov, rôznych organizácií a zástupcov občianskej spoločnosti, popredných predstaviteľov súkromného a verejného sektora aj jednotlivcov, aby sa angažovali v boji proti tejto chorobe. Malária postihuje približne 40 percent svetovej populácie, infikuje sa ňou 500 miliónov ľudí ročne a zomiera na ňu milión osôb.
V súčasnosti sa malária vyskytuje v 109 krajinách. Najvyšší výskyt je v subsaharskej Afrike, ale aj v Ázii, Latinskej Amerike, Strednom východe, objavuje sa aj v niektorých častiach Európy, uvádza na svojej stránke Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Svetový deň malárie sa 25. apríla 2008 slávil pod týmto názvom prvýkrát. Rozhodli o tom účastníci 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia zo 193 krajín v marci 2007 v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii. Ten sa v aprílovom termíne pripomínal od roku 2001. Vo vyhlásení z nigérijskej Abuje účastníci 44 krajín na africkom summite o malárii stanovili, že 25. apríl sa bude sláviť ako Africký deň malárie.
Klimatické zmeny a otepľovanie prinieslo aj na Slovensko nové druhy živočíchov z oblasti Stredozemného mora. V roku 2004 sa prvýkrát zaznamenala prítomnosť komára Anopheles, ktorý môže šíriť maláriu. V súčasnosti pribudli aj ďalšie dva druhy komárov rozširujúcich maláriu.
Svetový deň malárie je pre krajiny, ktoré nie sú zasiahnuté výskytom tohto ochorenia, príležitosťou, aby si uvedomili následky choroby na obyvateľstve. Zároveň je to výzva pre nových možných darcov, aby prispeli do spoločného úsilia na odstraňovaní choroby. Vedci majú možnosť prezentovať svoje aktivity, odborníci vysloviť varovania, médiá môžu priniesť informácie medzi široké vrstvy ľudí.
Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia spôsobené prvokom Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Choroba sa vyskytuje najmä v tropických a subtropických oblastiach. Existuje niekoľko druhov Plasmodií s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na chorobe.
Priebeh malárie, ktorej názov v stredovekej taliančine - mala aria - znamená zlý vzduch, môže v niektorých prípadoch byť rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.
Rizikový priebeh nastáva v prípade infikovania detí. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka - po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.
Keď samička komára Anopheles infikovaná Plasmodiom poštípe človeka, ním prenesené prvoky sa uchytia v pečeni poštípaného a postupne preniknú do červených krviniek, kde sa ďalej množia a postupne sa uvoľňujú do krvného obehu.
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Lavéran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Prevenciou pred maláriou je v oblastiach výskytu tejto choroby je nosenie dlhých rukávov a nohavíc a používanie sieťok proti komárom. Výskum očkovacích látok stále prebieha. V liečbe sa používa chinín a z neho odvodené látky.