Pavol Široký zo združenia Za matku Zem pre HN:

Prečo je Kjótsky protokol nedostačujúci?
Stanovoval príliš nízke ciele pre znižovanie emisií CO2 -- iba 5,2 % oproti roku 1990. Pre každú krajinu boli navyše odlišné, niektorým krajinám ako Austrália umožňoval dokonca ich rast. Chybné bolo aj nastavenie obchodovania emisií cez voľné alokácie. Problémom je tiež, že neobsahuje záväzné ciele pre rozvojové ekonomiky ako Čína či India.

Ako môže Slovensko efektívne prispieť k znižovaniu emisií CO2?
Dôležité je, aby sme maximálne využili potenciál úspor energií. Je reálne, aby sme do roku 2020 znížili spotrebu primárnych energetických zdrojov o štvrtinu až tretinu a do roku 2050 o 60 -- 80 %. O tom, že nejde o utopické číslo, dokazuje aj realita posledných 10 rokov -- napriek 7- až 9-percentnému ekonomickému rastu klesla hrubá domáca spotreba energií aj emisie skleníkových plynov o sedem percent.

Nedávno sa objavili informácie o skresľovaní údajov o otepľovaní planéty. Aký je teda reálny stav?
Realitou je, že všetkých 10 najteplejších rokov od roku 1880, keď sa začalo meranie teplôt, spadá na obdobie po roku 1997. Rok 2008 bol deviatym najteplejším rokom a rok 2009 bude asi šiestym najteplejším rokom od začatia merania teplôt. Žiadne prirodzené faktory, ktoré by mohli ovplyvniť zvyšovanie teplôt, sa posledné desaťročia výraznejšie neprejavujú.