20.08.2008, 00:00

Lov na "božiu časticu" sa začína

Zem už o niekoľko dní čaká spustenie najväčšieho vedeckého experimentu v dejinách ľudstva. Svetovým expertom najvyššieho rangu sa po rokoch príprav podarilo ochladiť na prevádzkovú teplotu menej ako dvoch stupňov nad absolútnou nulou veľký hadrónový urýchľovač. V hĺbke 100 metrov pod zemou medzi Švajčiarskom a Francúzskom sa tak nachádza najchladnejšie miesto v našom vesmíre.

Zem už o niekoľko dní čaká spustenie najväčšieho vedeckého experimentu v dejinách ľudstva. Svetovým expertom najvyššieho rangu sa po rokoch príprav podarilo ochladiť na prevádzkovú teplotu menej ako dvoch stupňov nad absolútnou nulou veľký hadrónový urýchľovač. V hĺbke 100 metrov pod zemou medzi Švajčiarskom a Francúzskom sa tak nachádza najchladnejšie miesto v našom vesmíre. Znamená to, že už začiatkom septembra sa môže začať najväčšie vedecké dobrodružstvo - umelé vytvorenie čiernej diery a hľadanie tzv. božej častice, ktorá okrem iného má "na svedomí“ to, že veci majú hmotnosť.
Na najdôležitejšom vedeckom projekte súčasnosti sa podieľa aj Slovensko. "Treba povedať, že ani v takejto veľkej koncentrácii svetových špičkových ústavov sme sa my Slováci nestratili,“ povedal pre HN Dušan Bruncko z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach.

Kde mikroskopy končia...
Urýchľovač je mamutie zariadenie, ktoré je uložené v 27-kilometrovom tuneli pri Ženeve a na dvoch miestach pretína hranice s Francúzskom. Steny tunela sú vystlané viac ako 1 600 supervodivými magnetmi, z ktorých každý váži viac ako 30 ton. Všetky sú pritom ochladené na teplotu mínus 271 stupňov Celzia. Na stavbe megaurýchľovača pracovalo mnoho rokov osemtisíc fyzikov z 85 krajín sveta a stovky univerzít i laboratórií z každého kontinentu. "Na experimentoch sa podieľajú aj slovenské pracoviská a slovenskí odborníci, budovali sme časti zariadení a u nás sa bude analyzovať aj časť údajov z urýchľovača,“ uviedol pre HN Štefan Olejník z Fyzikálneho ústavu akadémie vied.
Na spustenie obrieho projektu, ktoré je naplánované na 10. septembra, netrpezlivo čakajú státisíce odborníkov na celom svete. Podmienky, ktoré v podzemnom tuneli zavládnu po spustení, budú rovnaké, aké panovali v našom vesmíre malý zlomok sekundy po jeho vzniku. Vedcom sa tak naskytne unikátny pohľad na vznik samotnej existencie.
Veľký hadrónový urýchľovač je v podstate obrí mikroskop. Problém s mikroskopmi spočíva v tom, že nedokážu ukazovať veci, ktoré sú menšie, ako je vlnová dĺžka svetla. Jediný spôsob, ako sa pozerať na ešte menšie veci, je urýchliť ich a v obrovskej rýchlosti ich čelne zraziť v podzemnom tuneli. Čím väčší a dlhší tunel, tým väčšie energie sme schopní v zariadení vyprodukovať. Na niekoľko zlomkov sekundy potom vedci uvidia, z čoho sa skladajú rozbité častice.

Hľadá sa božia častica
Najväčší záujem je o takzvanú božiu časticu, ktorá spôsobuje, že veci majú hmotnosť. "Predstavte si, že pohnete rukou a vzduch vám kladie odpor. Keď urobí to isté dieťa, odpor je menší. Myslíme si, že rovnako funguje aj častica, ktorá dáva všetkému hmotnosť. Tie častice sú zrejme všade okolo nás a čím sme ťažší, tým väčší odpor kladú,“ vysvetľuje dôležitosť božej častice Bruncko. Navyše ide o jedinú časticu v takzvanom štandardnom modeli, ktorú doteraz nikto nikdy neobjavil. V skutočnosti však toho nový megamikroskop dokáže ešte viac. Predpokladá sa, že po spustení napríklad vytvorí kvark-gluónovú plazmu, čo je doteraz nepoznané skupenstvo hmoty. "Obrovský význam pre ľudstvo majú aj technológie, ktoré sa v Ženeve vyvíjajú. Stačí si spomenúť na World Wide Web, ktorý tu vymysleli ako pomocnú technológiu na komunikáciu medzi vedcami a dnes už je synonymom celého internetu. Je možné, že podobný osud stretne sieť GRID, ktorú vyvinuli pre tento urýchľovač,“ hovorí Bruncko.
Nie všetci sú však z urýchľovača rovnako nadšení. Po spustení totiž hrozí síce neuveriteľne malé, ale predsa reálne riziko, že zariadenie vyprodukuje napríklad maličkú čiernu dieru. V tomto prípade by mohol v jedinom okamihu zaniknúť život a s ním aj celá naša planéta.

Prečítajte si aj:
Máme u nás špičkový tím

Dušan Bruncko, koordinátor experimentu na Slovensku pre HN:

Čím je výnimočný projekt, na ktorom pracujete?
Pracujem na experimente Atlas, ktorý je súčasťou veľkého hadrónového urýchľovača. Atlas je mamutí projekt, na ktorom pracuje viac než 2 000 fyzikov a k tomu 10-tisíc inžinierov a 20-tisíc technikov, čiže taká malá armáda. Je to absolútne najväčší experiment, aký kedy existoval na tejto planéte. Celý experiment je navyše drahší ako napríklad Medzinárodná vesmírna stanica na našej obežnej dráhe.

Celý článok >>