02.09.2008, 00:00

Slovák, ktorý učí Európu žiť s menšinami

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

Svet vedy a ekonómie ho lákal už od školských lavíc. Za prvý, ale o to dôležitejší krôčik vo svojej kariére považuje štúdium v matematickej triede košického gymnázia, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho ďalšiu dráhu. Dnes robí výskum na popredných ekonomických univerzitách a inštitútoch Európy. Pracuje aj na projektoch Svetovej banky, ktorá si ho vybrala ako odborníka na vplyv migrácie etnických menšín na trh práce. "Pracujem na vytvorení metodológie, použitím ktorej by sa reálne dal merať pokrok v integrácii Rómov v spoločnosti,“ hovorí pre HN mladý slovenský vedec Martin Kahanec z Inštitútu pre výskum práce v nemeckom Bonne.

[[{"type":"hn-image","fid":"52999"}]]

 

Práca pre Svetovú banku
Skúsenosti s medzinárodným svetom akadémie začal Kahanec zbierať od zahraničných profesorov na Fakulte manažmentu UK v Bratislave. "Svet vedy v medzinárodnom kontexte mi otvorila Stredoeurópska univerzita v Budapešti. Tam sa u mňa definitívne vykryštalizoval záujem o vedeckú ekonómiu. Nasledovali doktorandské programy v Prahe, Toulouse, Bruseli a v holandskom Tilburgu,“ hovorí Kahanec.
Práve holandská Tilburská univerzita, ktorá patrí podľa niektorých analýz medzi tri najlepšie v Európe, mu poskytla stabilitu, vďaka ktorej sa mohol plne koncentrovať na svoju špecializáciu. "Chytilo ma to za srdce. Zaoberám sa populačnou ekonómiou, presnejšie úlohou migrácie a etnických minorít na trhu práce.“
Kahanec v súčasnosti venuje veľkú väčšinu svojej činnosti výskumu. "Napríklad nedávno sme s kolegom dokončili prácu o tom, ako prílev imigrantov do rozvinutých krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, teda aj na Slovensko, vplýva na ekonomickú nerovnosť. Záver tejto štúdie je, že príchod kvalifikovaných migrantov znižuje ekonomickú nerovnosť, teda tento efekt je pozitívny. Samozrejme, záleží aj na tom, do akej miery sa títo migranti integrujú,“ pripomína 31-ročný vedec.
Rodák z Rožňavy sa v poslednom čase veľmi intenzívne venuje problematike rómskej menšiny. "Je to málo preskúmaná oblasť,“ hovorí. Kahanec. Podľa neho doteraz publikované správy z veľkej časti nedosahujú úroveň publikovateľných vedeckých prác, aj preto, že im chýbajú kvalitné dáta,“ hovorí Kahanec.
Projektom spojeným s otázkou integrácie Rómov v spoločnosti poverila Kahanca Svetová banka. "Skupina expertov pod mojím vedením má za cieľ vytvoriť metódy, ktorými by sa dal merať pokrok integrácie Rómov. Svetová banka totiž iniciovala projekt integrácie Rómov do spoločností strednej a východnej Európy. Každý projekt takéhoto rozmeru však musí istým merateľným spôsobom dokumentovať svoje výsledky.“ Práve na to si Svetová banka pozvala do pracovnej skupiny Kahanca ako experta.
Integrácia menšín do spoločnosti je podľa neho napriek množstvu opatrení veľmi zložitým problémom, pretože naráža na prirodzené ekonomické či spoločenské vzťahy medzi ľuďmi. "Výskumy ukázali, že aj keď voľný trh mnohé formy diskriminácie menšinových skupín eliminuje, iné formy sú prirodzeným výsledkom interakcie ľudí v spoločnosti. Treba však zdôrazniť, že morálne neakceptovateľným a škodlivým pre diskriminovaných, a v konečnom dôsledku aj pre diskriminujúcich,“ dopĺňa Kahanec. Aj kvôli tomu menšiny zväčša dosahujú na trhu práce horšie výsledky ako väčšinová populácia.

Uznanie vedeckej obce
V súčasnosti Kahanec rozbieha ďalšie projekty, a to aj na Slovensku či v Čechách. Popri rómskej menšine sa špecializuje i na ruskú minoritu v postsovietskych krajinách. Skúmal napríklad to, prečo na ukrajinskom trhu práce majú rusky hovoriaci obyvatelia oproti väčšinovej populácii výhodnejšie pracovné pozície a lepšie platy, kým v pobaltských krajinách je to presne naopak. Všetky svoje výskumy podložil vedeckými argumentmi a dátami. Jeho práce si možno prečítať v popredných odborných časopisoch. "Podarilo sa mi publikovať v niekoľkých prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch. Na jar mi tiež vyjde spolu s Klausom F. Zimmermannom kapitola v Oxfordskej príručke ekonomickej nerovnosti ,“ hovorí Kahanec. Vo vedeckom svete sa práve takýmito publikáciami získava rešpekt - čím viac vedcov daný článok cituje, tým vyššieho uznania sa jeho autorovi dostane.

Prečítajte si aj:
Neúspech je súčasťou cesty za úspechom

Rozhovor. Slovenský ekonóm v Nemecku a expert Svetovej banky Martin Kahanec pre HN:

Môžete nám prezradiť recept, ktorý vás doviedol až tam, kde ste dnes?
V prvom rade robím to, čo ma baví. Beriem veci tak, že nič nie je nemožné. Neúspech vnímam ako nevyhnutnú súčasť cesty za úspechom. Dôležitá je aj zdravá viera vo svoje schopnosti a zároveň poznanie svojich slabostí. A predovšetkým veľa, veľa práce.

Viedli vás k úspechu odmalička už rodičia?
Ja som mal také klasické slovenské detstvo. Podpora rodičov bola pre mňa veľmi dôležitá, ukázali mi cesty, po ktorých sa dá vybrať. Potom som to však už musel zvládnuť sám.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:
Problémom Slovenska je málo peňazí na vedu

Slovensko každoročne prichádza o množstvo talentovaných mladých vedcov, ktorí našli svoje pôsobisko v zahraničí. „Prepojenie na svetovú ekonomickú vedu nie je u nás veľmi veľké,“ potvrdzuje slovenský ekonóm v Nemecku Martin Kahanec. Podľa neho sa na vedu dáva na Slovensku málo peňazí, a aj tie, čo sú, sa strácajú v neefektívnom systéme. Vedci preto hľadajú uplatnenie aj v iných profesiách. „Jedným z najväčších problémov u nás je odolať ponukám na komerčný výskum, ktorý síce prinesie viac peňazí, ale často nezodpovedá moderným kritériám na vedu. Netvrdím, že sú to nekvalitné veci, ale zväčša to nie je niečo, čo by bolo publikovateľné na medzinárodnej úrovni.“

Celý článok >>