Zabrániť genocíde južných Osetov či len ukázať, kto je v regióne pánom? Dôvodov, prečo ruská armáda koncom minulého týždňa vtrhla na územie Južného Osetska, a vstúpila tak do otvoreného vojnového konfliktu s Gruzínskom, je viacero. "Rusko chce predovšetkým ukázať, že je späť. Je to len prvý krok k tomu, aby opäť začalo vystupovať ako superveľmoc. Rusi chcú mať na medzinárodnej scéne rovnako silný hlas ako Spojené štáty americké," povedal pre HN gruzínsky politológ Bakur Kvašilava. Do chodu sveta sa Rusi snažia zasahovať najmä po tom, ako Spojené štáty ignorovali ich hlas pri riešení otázok, ako je Kosovo či americká protiraketová obrana v strednej Európe.
Teraz Rusko jasne ukázalo, že s ním treba počítať. Hoci sa Moskva a Tbilisi oficiálne dohovorili na mierovej dohode, vravieť o vyriešení konfliktu sa dá len veľmi ťažko. Podľa očitých svedkov totiž včera pokračovali explózie v Gruzínsku. Dohoda navyše vôbec nehovorí o Južnom Osetsku a Abcházsku, ktoré boli prvotnou príčinou vypuknutia bojov. Z Gruzínska sa tak stala časovaná bomba na Kaukaze, ktorá môže kedykoľvek opäť vybuchnúť.

Čistky či len ambície?
Ruská strana všetky obvinenia zo snahy o získanie nadvlády nad svetom odmieta. Tvrdí, že sa predovšetkým usiluje zastaviť násilie na svojom obyvateľstve a zabrániť genocíde obyvateľov ruského pôvodu. "Pre Rusko to bol jasný signál na odpoveď, bolo k tomu vlastne dotlačené. Žiadna iná krajina by v takejto situácii nereagovala inak," tvrdí ruská analytička Maria Lipmanová.
Tbilisi však pripomína, že Moskva na údajné útoky gruzínskej armády v separatistickej provincii reagovala až podozrivo rýchlo. Dokázala zmobilizovať svoju armádu aj špeciálne jednotky za pár hodín. "To vyzerá, že Rusko sa na to pripravovalo už dlhší čas a ich odveta nebola náhodná," hovorí Kvašilava. Podľa neho chcel Kremeľ ukázať, kto je v regióne pánom.
Snahu Moskvy dať takto najavo svoj vplyv pripúšťa aj Lipmanová. "Po rozpade Sovietskeho zväzu bolo Rusko dlho ignorované. Bolo veľmi krehké, preto ako medzinárodný hráč nemalo váhu. Potom, keď sa stávalo postupne silnejším, prezident Vladimír Putin vysielal jasné signály, aby svet Rusko počúval." To sa však podľa analytičky nedialo. "Rusko stále ignorovali, napríklad v otázke umiestnenia amerického protiraketového systému v Európe. Ale najmä v otázke uznania nezávislosti Kosova."
Po piatich dňoch konfliktu to na prvý pohľad vyzerá, že medzi Gruzínskom a Ruskom zavládol mier. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy ponúkol obom stranám dokument, ktorý akceptovali. To však podľa analytikov nemusí znamenať, že je napätie minulosťou. "Kríza bude pokračovať, tlak je tu veľmi veľký, situácia môže opäť explodovať. Navyše, Francúzsko prinieslo len akýsi päťbodový dokument, ktorý nie je dohodou. Je to len niečo, čo pomôže rokovaniam, ale nevyrieši napätie," tvrdí Lipmanová.
Podľa českého analytika Víta Stříteckého napätá situácia na Kaukaze vyhovuje predovšetkým Rusom. "Rusi nemajú záujem riešiť problém Južného Osetska a Abcházska. Vyhovuje im nestabilita a trvalé napätie v oblasti, čo komplikuje približovanie sa Gruzínska k Západu." Kremeľ má veľký problém s tým, aby sa bývalé krajiny Sovietskeho zväzu od neho odkláňali. Odmieta, aby sa Gruzínsko stalo členom NATO.

EÚ zvažuje misiu
Čo ďalej s nepokojnými regiónmi v Gruzínsku, sa včera snažili vyriešiť v Bruseli aj ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ. Tí sa predbežne dohodli na vyslaní pozorovateľov do oblasti, detaily, napríklad o počte ľudí, doriešia až v septembri. "Ak bude takáto misia zostavená, sme pripravení ju podporiť," povedala pre HN po stretnutí v Bruseli štátna tajomníčka nášho rezortu diplomacie Oľga Algayerová.
Do oblasti už začala prúdiť humanitárna pomoc, ku ktorej sa pridalo aj Slovensko. Na pomoc ľuďom postihnutým konfliktom zasiela stany, spacie vaky, prikrývky, poľné postele a oblečenie v hodnote 3,2 milióna korún a lieky za 2,4 milióna korún. Podľa informácií z Ministerstva zahraničných vecí SR prepravia do Gruzínska túto pomoc v spolupráci s ostatnými krajinami EÚ v čo najskoršom možnom termíne.
Koľko obetí si vyžiadal konflikt, nie je celkom jasné. Rusko tvrdí, že v dôsledku útokov gruzínskej armády zahynulo 1 600 civilistov, Rusi stratili 74 vojakov, ďalšie dve desiatky sú nezvestné. Podľa Tbilisi prišlo o život 175 Gruzíncov a stovky utrpeli zranenia.