Lídri s najväčšou pravdepodobnosťou dajú súhlas návrhu ústavy, budú však diskutovať o sporných otázkach, ako vytvorenie postu prezidenta EÚ a ministra zahraničných vecí, počet komisárov či váhe hlasov krajín v rade.
Španielsko, Poľsko a niektoré menšie krajiny únie už avizovali, že sú odhodlané bojovať za zachovanie počtu hlasov, ako je to stanovené v Zmluve z Nice, ako aj právo každej krajiny na svojho komisára. "Budeme tvrdo obraňovať rozhodnutia z Nice. Nie je dôvod na ich zmenu," povedal poľský premiér Leszek Miller v utorok. V predvečer summitu sa ku kritikom pridal aj predseda Európskej komisie Romano Prodi. Ten vyzval členské štáty, aby sa pri rokovaniach o európskej ústave vzdali práva národného veta a umožnili vo všetkých oblastiach rozhodovať väčšinovým hlasovaním. Zachovanie veta podľa neho rozšírenú úniu paralyzuje. Hoci Prodi považuje návrh európskej ústavy, ktorú minulý týždeň schválil konvent, za dobrý základ pre medzivládnu konferenciu, s viacerými oblasťami nie je spokojný. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer však varoval, že "zmena čo i len písmenka (v návrhu ústavy) by bola katastrofou".
Európska pätnástka sa bude venovať aj ilegálnej imigrácii. Kontroverzný britský projekt o umiestňovaní žiadateľov o azyl v centrách mimo územia EÚ sa však prerokúvať nebude. Londýn totiž narazil na veľký odpor zo strany niektorých členských krajín, ako Nemecka či Švédska. Britská vláda preto vyrukovala s miernejšou verziou plánu - vytvorením akejsi "ochrannej zóny" pre utečencov bližšie ku krajinám ich pôvodu.
Európski lídri tiež budú mať možnosť zoznámiť sa s prvou európskou bezpečnostnou stratégiou z dielne vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu. Jeho desaťstránkový dokument má byť akousi pomôckou, aby sa únia v budúcnosti vyhla zničujúcemu názorovému rozdeleniu, ako to bolo počas irackej krízy. Solanova vízia je podľa niektorých analytikov taká široká a všeobecná, že jej aplikácia v praxi bude problematická. Grécky minister zahraničia George Papandreu sa už skôr vyjadril, že očakáva dokument podobný americkej národnej bezpečnostnej stratégii. No Solana odmieta takéto ambície zdôrazňujúc, že Európska únia nie je štát s vlastnými ozbrojenými silami a preto nemôže mať doktrínu na použitie vojenskej sily. Preto sa aj striktne vyhýba termínu "stratégia" či "doktrína". Solana sa v dokumente sústredí na to, ako môže európska pätnástka využiť svoju obchodnú, diplomatickú, politickú moc na podporu medzinárodnej bezpečnosti a nie spoliehať sa na tvrdú vojenskú silu, ako je to v prípade Washingtonu. Pripúšťa použitie sily, ale s mandátom OSN v prípade, keď zlyhá diplomacia. Únia tak mieni dať Spojeným štátom najavo, že neustúpi. Reakcia Veľkej Británie, ktorá bola stúpencom vojenského riešenia irackej krízy, zatiaľ nie je známa. Dokument hovorí, že keď sa únia rozšíri o krajiny strednej a východnej Európy na budúci rok, EÚ bude mať dvakrát viac obyvateľov ako Spojené štáty, čo z nej urobí veľkého politického kráča na medzinárodnej scéne. Hlavným zaklínadlom Solanovej stratégie je "efektívny multilateralizmus", teda jasná alternatíva amerického unilateralizmu.
Hlavné témy summitu v gréckom Solúne
Dnes: ilegálna imigrácia, Blízky východ, Irak, zbrane hromadného ničenia, boj proti medzinárodnému terorizmuZajtra: výsledky Konventu o budúcnosti Európy, transatlantické vzťahy, európska bezpečnostná stratégia, reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky
Sobota: Balkán