Francúzi nie sú z tohto "šibalstva" európskych lídrov nadšení. Už od marca prieskumy verejnej mienky ukazujú, že sily zástancov i odporcov euroústavy sú prinajlepšom vyrovnané. V posledných týždňoch pred hlasovaním však odporcovia vedú o niekoľko percentuálnych bodov. Podľa tohtotýždňových prieskumov je tábor "non" silnejší ako tábor "oui" o štyri až päť percent.

Bububu
Situácia je vážna. Prezident Jacques Chirac sa včera odhodlal už na tretie televízne vystúpenie za posledné týždne, v ktorom apeloval na voličov, aby ústavu podporili. Ak nie, bude to zlé nielen pre Francúzsko, ale pre celú Európu.
Ak Francúzi ústavu odmietnu, pozícia krajiny, ktorá sa považuje za motor integrácie, bude v únii oslabená. EÚ zasa bude musieť nájsť spôsob, ako dostať euroústavu aj tak do života, hoci zatiaľ nie je jasné, ako by to bez Francúzska vôbec išlo. Už zopár týždňov sa v médiách pretriasa možnosť zorganizovania nového referenda či prepísanie ústavy tak, ako si to vynútia francúzski voliči. Vláda však dôrazne varuje - žiaden plán B neexistuje, na stole je a bude iba tento text!
Z prípadného neúspechu si však samotní voliči veľa nerobia. Podľa prieskumu agentúry CSA si 46 percent Francúzov myslí, že negatívny výsledok "nezmení veľa". Iba 20 percent sa obáva, že to "vyvolá v Európe krízu".

Ľavičiari proti
Hlavné politické sily sa k euroústave postavili "zodpovedne". Okrem vládnej strany UMP ju podporujú opoziční socialisti aj pravicová UDF. Na druhej strane, ultrapravicový Národný front, komunisti, zelení či radikálni ľavičiari sú zásadne proti. Odporcovia euroústavy sa grupujú najmä z ľavicového tábora - je medzi nimi 91 percent sympatizantov komunistov, ale tiež 52 percent prívržencov socialistov. Ale ani všetci sympatizanti UMP nie sú za - prieskumy hovoria iba asi o dvoch tretinách.
Prieskum agentúry Ifop tvrdí, že na referende sa plánujú zúčastniť dve tretiny Francúzov. Väčšia účasť asi nebude, o výsledku teda rozhodnú tí voliči, ktorí k urnám pôjdu, ale ešte stále nevedia, ako budú hlasovať. Podľa Ifop je nerozhodnutých deväť percent voličov.
Napriek tomu, že prieskumy hovoria jasne, sú komentátori opatrní. Francúzi nie tak dávno ukázali, akí sú nevyspytateľní. Podľa prieskumov to pred prezidentskými voľbami v roku 2002 tiež vyzeralo jasne - do druhého kola postúpi Chirac a šéf socialistov Lionel Jospin. Toho však predbehol ultrapravičiar Jean-Marie Le Pen. Zdesení Francúzi nakoniec museli chtiac-nechtiac hromadne hlasovať za Chiraca, ktorý získal vyše 80 percent hlasov. Nevyspytateľnosť voličov je dnes paradoxne Chiracovou jedinou nádejou - možno, že nakoniec euroústavu predsa len schvália. Ak áno, výsledok bude veľmi tesný. Podobne ako v roku 1992, keď Francúzi hlasovali o Maastrichtskej zmluve, ktorá umožnila zavedenie spoločnej európskej meny.

Ide o vládu
Výsledok referenda bude mať dosah aj na francúzsku politickú scénu. Prezident Chirac spojil s euroústavou príliš veľa. O svoju stoličku sa nemusí triasť, v Elyzejskom paláci bude až do roku 2007. Otázny je však osud premiéra Raffarina, ktorému hrozil "padák" už po vlaňajšom debakli pravice v regionálnych voľbách. Médiá už pretriasajú mená, ktoré by ho mohli nahradiť. Najhorúcejším kandidátom je minister vnútra a bývalý šéf diplomacie Dominique de Villepin. Veľké šance má aj ministerka obrany Michele Alliot-Mariová.
Na výsledky francúzskeho referenda netrpezlivo čaká Holandsko. Referendum o euroústave tam bude 1. júna. Podľa prieskumov boli sily zástancov i odporcov tento týždeň vyrovnané, avšak odporcovia naberajú na sile. Je tak možné, že po francúzskom "non" by prišlo holandské "nee".