Kimov režim disponuje najmenej 284 raketami krátkeho, 100 raketami stredného a šiestimi raketami dlhého doletu - zjednodušene zbraňami schopnými zasiahnuť Južnú Kóreu a Japonsko, v prípade interkontinentálnych rakiet aj severozápad USA. ​KĽDR už dávno od riadených striel sovietskeho pôvodu (Luna, Točka) pokročila k raketám schopným zasiahnuť celú Južnú Kóreu (Hwasong; týchto kópií rakiet Scud má stovky) či Japonsko (Nodong). V roku 2016 zrejme neúspešne otestovala vylepšenú strelu radu Musudan schopnú - s prižmúrením očí nad odhadom doletu - zasiahnuť Guam. Za najvýkonnejšiu raketu KĽDR bola dlho označovaná trojstupňová verzia strely Taepodong-2, ktorá podľa japonských zdrojov mohla zasiahnuť cieľ až desať tisíc kilometrov ďaleko. Teda aj značnú časť územia USA. Koncepcia rakety sa ale neosvedčila a vyvíjané ďalekonosné kórejské rakety (KN-08, KN-14 a ďalšie) sa skôr inšpirovali u rakiet ruských a čínskych. Južná Kórea oproti tomu disponuje iba 30 raketami krátkeho doletu, spolieha sa však na svoje letectvo a v prípade útoku by ho v prvej fáze využila na zničenie severokórejských odpaľovacích zariadení.Reuters
StoryEditor

Čína vyzvala USA a Rusko na zachovanie dohody o jadrových raketách

02.02.2019, 11:34
Autor:
TASRTASR
Piatkové rozhodnutie USA o odstúpení od INF by mohlo mať "nepriaznivé následky", uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva, odrážajúcom varovania pred novými pretekmi v zbrojení.

Čína vyzvala v sobotu Washington, aby rokoval s Ruskom namiesto odstupovania od dohody o jadrových zbraniach, ktorú vláda prezidenta Donalda Trumpa vníma ako obmedzujúcu pri súperení s Pekingom a Moskvou. Informovala o tom agentúra AP.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí súčasne vylúčilo rokovania o novej multilaterálnej dohode, ktorá by nahradila americko-ruskú Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).

Piatkové rozhodnutie USA o odstúpení od INF by mohlo mať "nepriaznivé následky", uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva, odrážajúcom varovania pred novými pretekmi v zbrojení.

Rusko medzičasom v sobotu oznámilo, že v prípade INF bude postupovať rovnako ako USA - pozastaví plnenie tejto zmluvy a odstúpenie od nej zavŕši za šesť mesiacov.

Trump obviňuje Moskvu z porušovania zmluvy z roku 1987, považuje ju však zároveň za prekážku pri čelení rastúcemu vojenskému potenciálu Číny, približuje AP.

Peking má štvrtý najväčší jadrový arzenál zahŕňajúci asi 280 nukleárnych hlavíc. USA ich majú približne 6450 a Rusko 6850, vyplýva z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Peking pritom vynakladá značné prostriedky na vývoj balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré budú mať dlhší dolet.

"Čína je proti odstúpeniu USA (od INF) a vyzýva USA a Rusko, aby náležite vyriešili svoje spory konštruktívnym dialógom," píše sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého INF zohráva "významnú úlohu" pri "zabezpečovaní globálnej strategickej rovnováhy".

01 - Modified: 2024-05-11 11:28:54 - Feat.: - Title: Obsadili sme päť dedín pri hraniciach v Charkovskej oblasti, hlásia Rusi 02 - Modified: 2024-05-10 14:46:09 - Feat.: - Title: Štátna duma schválila Michaila Mišustina za premiéra Ruska. Teraz si musí vybrať kabinet 03 - Modified: 2024-05-10 12:34:45 - Feat.: - Title: Autobus sa v Petrohrade zrútil z mosta do rieky, zahynuli traja ľudia 04 - Modified: 2024-05-10 16:00:00 - Feat.: - Title: Rusi sa chvália korisťou z ukrajinského bojiska. Putin opakuje Stalinovu taktiku 05 - Modified: 2024-05-10 22:00:00 - Feat.: - Title: Akú veľkú prevahu má skutočne Rusko nad Ukrajinou? Spočítali sme, koľko vojakov môže bojovať na oboch stranách
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
11. máj 2024 15:02