StoryEditor

Putinove rakety majú nové ciele

19.02.2007, 23:00
Rusko znova prilialo olej do ohňa v boji o moc na starom kontinente. Najnovšie sa vyhráža, že namieri svoje rakety na americké proriraketové základne v Česku a Poľsku, ak ich tam postavia. "Ak sa pre to Poľsko a Česká republika rozhodnú, naše raketové vojská zaradia tieto objekty medzi svoje ciele," vyhlásil včera pred novinármi na mimoriadnej tlačovej konferencii veliteľ ruských raketových vojsk Nikolaj Solovcov.

Rusko znova prilialo olej do ohňa v boji o moc na starom kontinente. Najnovšie sa vyhráža, že namieri svoje rakety na americké proriraketové základne v Česku a Poľsku, ak ich tam postavia. "Ak sa pre to Poľsko a Česká republika rozhodnú, naše raketové vojská zaradia tieto objekty medzi svoje ciele," vyhlásil včera pred novinármi na mimoriadnej tlačovej konferencii veliteľ ruských raketových vojsk Nikolaj Solovcov.
Varovanie prišlo v čase, keď o výstavbe amerických základní rokovali vo Varšave český premiér Mirek Topolánek s poľským premiérom Jaroslawom Kaczynským. "Zhodli sme sa na tom, že pravdepodobne na túto nótu obe krajiny odpovedia pozitívne," povedal Topolánek po stretnutí s Kaczynským. Zatiaľ čo obaja premiéri budujú "komunikačný most" o spoločných krokoch, Moskva vyšla do protiútoku. Reakcia Česka nenechala na seba dlho čakať. "Systém protiraketovej obrany, nie je namierený proti Rusku a vzhľadom na nízky počet protirakiet, vôbec nemôže byť pre Rusko hrozbou. O tom bola ruská strana opakovane informovaná. Preto sú jej výroky poľutovaniahodné," pre HN povedal hovorca českého ministerstva obrany Andrej Čírtek. Za "nemiestne" označila slová ruského generála ústami svojho hovorcu Jamesa Appathuraia, Severoatlantická aliancia.
Oko za oko
Proti plánu na rozmiestnenie radarov protiraketového dáždnika Rusko protestuje už od prvej chvíle, keď sa štáty začali žiadosťou Ameriky zaoberať. Argumentuje porušením strategickej rovnováhy medzi veľmocami a faktom, že cíti hrozbu. Už minulý týždeň Moskva oznámila, že odstúpi od Washingtonskej zmluvy, ktorá sa týka likvidácie rakiet stredného a kratšieho doletu. Podpísala ju v roku 1987 s USA. Pokiaľ Rusko skutočne od tejto zmluvy odstúpi, je ruská armáda podľa Solovcova pripravená podobné rakety opäť zaviesť do svojej výzbroje.
Solcov tvrdí, že Rusko sa snaží dohovoriť jasné podmienky, za ktorých by americký systém vo východnej Európe vôbec nemusel vzniknúť. Generál dokonca predstavil "asymetrické riešenie" situácie zo svojej strany. "Z každých 100 rakiet je 97 až 98 každú minútu, každú sekundu pripravených na plnenie bojovej úlohy," povedal Solovcov.
Česko je neoblomné
Český premiér Mirek Topolánek kritiku šéfa nemeckej diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera, že vraj USA v plánoch na budovanie protiraketového štítu zabúdajú na Rusko, odmieta. Podľa neho je "naivné" domnievať sa, že USA svoje zámery už s ruskou stranou nekonzultovali. "Je to pasívna obrana proti inému typu hrozby, o čom má Rusko podrobné informácie," potvrdilo slová premiéra České ministerstvo zahraničných vecí. Rétoriku pritvrdil i český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg. "Keď sa niekto vyhráža, malo by nás to skôr utvrdiť v našom názore," povedal minister. "Je známou skutočnosťou, že keď človek raz ustúpi vydieraniu, tak potom nie je kam ustúpiť," obhajoval neoblomne pozíciu Česka Schwarzenberg.
Poľsko sa takisto bráni tvrdeniam, že tieto zariadenia majú zmeniť pomer síl v Európe. "Získať súhlas Ruska bude zrejme ťažké, ale budeme sa snažiť presvedčiť Rusov, že toto zariadenie nie je namierené proti nim," povedal poľský premiér. Systém je podľa neho namierený proti "prípadnej činnosti štátov, ktoré sa nechcú podriadiť princípom obvyklým vo svete", zdôraznil premiér. Stenamier spochybnil ohrozenie iránskymi raketami, ktorými Američania zdôvodňujú rozmiestnenie systému v strednej Európe. Podľa neho súčasný stav iránskych vojenských technológií nie je hrozbou.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
20. máj 2024 06:30