Povstanie, teroristické útoky, únosy, popravy, týranie väzňov v Abú Ghraib, vzdor Fallúdže a americká ofenzíva, prvé súdne pojednávania so Saddámom Husajnom a iným pohlavármi režimu či odovzdanie suverenity späť do irackých rúk. To všetko vystihuje rok 2004 v Iraku.
Za pokračujúcim násilím a teroristickým útokmi stála najmä skupina jedného z najhľadanejších teroristov, Abú Musába az-Zarkáwího, ktorý sa pýši svojimi kontaktmi s Al-Kajdou. Teroristi začali využívať aj ďalšiu zbraň: únosy cudzincov a ich vraždenie. Všetko sa to začalo Talianom Fabriziom Quattrocchim, pokračovalo brutálnym sťatím Američana Nicka Berga. Únos troch českých novinárov mal, našťastie, dobrý koniec.
Jordánsky zločinec Zarkáwí zanecháva na krajine krvavú pečať a právom si vyslúžil prezývku "bin Ládin Iraku". Na jeho hlavu je vypísaná odmena 10 miliónov dolárov. Jeho stúpenci operovali aj vo Fallúdži, ktorú sa však Američanov počas rozsiahlej novembrovej ofenzívy podarilo od povstalcov vyčistiť. Aj napriek snahám však v mestách tejto blízkovýchodnej krajiny strieda jeden teroristický útok druhý. Neprejde deň, aby nezahynul americký vojak. Ich obeta na iracký oltár už dávno prekročila tisícku.
No Iračania si príslušníkov amerických ozbrojených síl dozaista nebudú pamätať ako osloboditeľov. Najmä po zverejnení fotografií mučenia a ponižovania väzňov (často nevinných) v útrobách neslávneho väzenia Abú Ghraib. Zapamätajú si aj obraz Saddáma Husajna pred súdom, ktorý však mal skôr imidž univerzitného profesora než diktátora, na ktorého rukách je krv státisícov ľudí.
Práve proces so Saddámom je dobrým impulzom na politický a demokratický proces v krajine. Po 14 mesiacoch okupácie Spojené štáty reprezentované civilným správcom Iraku Paulom Bremerom odovzdali suverenitu dočasnej irackej vláde. Premiérom sa stal Ajád Aláví, prezidentom Ghází Adžil Javar.