Špekulácie o možnom odchode irackého diktátora Saddáma Husajna do exilu neustávajú. Bude to Líbya, Mauretánia, Egypt, Bielorusko, Kuba alebo Severná Kórea, pýtajú sa denne médiá. Podľa nepotvrdených správ arabskí diplomati ponúkli toto riešenie nielen Saddámovi Husajnovi a jeho rodine, ale aj jeho verným. Informovala o tom agentúra AP. Experti však považujú odchod diktátora za málo pravdepodobný. Ako dôvod uvádzajú okrem iného aj skutočnosť, že zatiaľ nebola vytvorená žiadna koalícia medzi Západom a arabskými krajinami. A to je dôležitý rozdiel v porovnaní s prvou vojnou v zálive. A dokonca aj vtedy, keď stál chrbtom k stene, odmietol odísť do exilu.
Arabské štáty požiadali nedávno USA o viac času pre mierové riešenie konfliktu. "Dajte nám poslednú šancu," prosil začiatkom týždňa saudský minister zahraničných vecí princ Saud prostredníctvom americkej stanice NBC. "Ak nebudeme v našich snahách úspešní, potom môžu mať vojnu tí, ktorí ju chcú mať. Ale to by znamenalo pre celý región katastrofu."
Sprostredkovateľskej úlohy sa chopilo Turecko -- jediný moslimský člen NATO. Myšlienka možnej vojny je medzi obyvateľstvom celého blízkovýchodného regiónu mimoriadne nepopulárna a Turecko zjavne dúfa, že presvedčí jednak Irak, aby spolupracoval s OSN, a jednak Spojené štáty, aby upustili od vojny. Päť blízkovýchodných štátov -- Sýriu, Egypt, Saudskú Arábiu, Jordánsko a Irán preto pozvalo na summit o mierovom riešení irackej krízy. Ankara vyzvala blízkovýchodné krajiny, aby sa spojili a vydali spoločné vyhlásenie vyzývajúce na mier a spoluprácu Iraku s OSN.
Podľa šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa musí Irak urobiť viac ako urobil doteraz, aby sa vyhol vojne. Šéf inšpekčnej misie OSN povedal, že správa o odzbrojení Iraku, ktorú Bezpečnostnej rade predloží 27. januára, nebude posledným hodnotením situácie. "Nemyslím si, že história sa skončí 27. januára. Som si takmer istý, že Bezpečnostná rada OSN požiada, aby sme vo februári predložili ďalšie hodnotenie," uviedol Blix. V reakcii na jeho slová Irak oznámil, že je pripravený spolupracovať so zbrojnými inšpektormi OSN a vyriešiť akékoľvek nezrovnalosti súvisiace s jeho údajnými zbraňami hromadného ničenia.

NATO bude skúmať americkú žiadosť

Spojené štáty požiadali NATO o podporu v prípade vojny v Iraku. Podľa nemenovaného predstaviteľa NATO Američania požiadali o šesť rôznych druhov podpory, z ktorých žiadna neobsahuje priame vojenské zapojenie NATO do prípadného útoku na Irak. Iné zdroje aliancie uviedli, že okrem iného ide o vojenské opatrenia na ochranu Turecka pred možným raketovým útokom zo strany Iraku. Medzi ďalšími požadovanými opatreniami má byť prístup amerických vojsk do vzdušného priestoru spojencov, ich prístavov a vojenských základní, ako aj poskytnutie prieskumných lietadiel aliancie AWACS. Priamu účasť na bojoch však nepožadujú, vyhlásili diplomati Severoatlantickej aliancie pre agentúru Reuters. NATO sa však zatiaľ nerozhodlo, či v prípade útoku Amerike pomôže. Americkú žiadosť o pomoc aliancia preskúma podľa bežných procedúr, vyhlásil včera v Aténach generálny tajomník NATO George Robertson.