Po dvoch rokoch prístupových rokovaní sa Slovensko v máji stalo čelnom Európskej únie. Vstup do únie pritom nepriniesol do života Slovákov prevratné či dramatické zmeny. Hneď v prvých týždňoch sme sa však zaslúžili o neslávne prvenstvo. Rekordne najnižšou (necelých 17 percent) účasťou v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. To bolo najmenej z celej skupiny EÚ 25. Dôvodom bola zmes nezáujmu a nepochopenia dôležitosti volieb. Politické strany podcenili mobilizáciu voličov. Mnohí z tých, ktorí neboli voliť, sa sťažovali najmä na nedostatok výraznejších osobností, ktorým by mohli dať svoj hlas.
Prvé kroky
Naše záujmy v EP zastupuje 14 slovenských europoslancov, z ktorých osem je v najsilnejšej frakcii ľudovcov. Traja posilnili európskych socialistov a traja sú v skupine nezaradených. Ide o europoslancov za kontroverzné hnutie HZDS Vladimíra Mečiara, ktoré bolo prekážkou v integrácii Slovenska do euroatlantických štruktúr. Krajinu v Bruseli na komisárskom poste zastupuje bývalý vyjednávač Ján Figeľ. Najprv sa pol roka zaúčal u fínskeho komisára Erkii Liikanena v oblasti podnikania a informačnej spoločnosti. Nový šéf Európskej komisie José Manuel Barroso preňho vytypoval rezort kultúry, vzdelávania a mnohojazyčnosti. V mnohom sa Slovensko ešte len učí s úniou fungovať. Problémom je napríklad spolupráca medzi národným parlamentom a poslancami Európskeho parlamentu. A tiež rozsah mandátu pre členov vlády pri rokovaniach Rady ministrov.
Opäť v pakte
Tiež otázka integrácie Slovenska do Severoatlantickej aliancie plnila v uplynulých rokoch prvé stránky domácich novín. V roku 1997 sme na rozdiel od susedného Česka, Poľska a Maďarska pozvánku do aliancie nedostali. Dôvod bol zrejmý -- problémy najmä pri plnení politických kritérií a reforme ozbrojených síl. Obrat nastal v roku 1998 po odchode Mečiarovej garnitúry. Slovensko začalo plniť Akčný plán členstva (MAP), začala sa reforma armády a hlavne sa zmenila politická klíma v krajine. Spolu so Slovinskom bolo najhorúcejším kandidátom na vstup, rozšírenie aliancie bolo nakoniec najveľkorysejšie v histórii -- pozvánku na pražskom summite v roku 2002 dostali aj Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Oficiálne sme sa členmi NATO stali 29. marca, teda ešte skôr, ako sme vstúpili do EÚ. O pár týždňov neskôr sa v Bratislave uskutočnilo jarné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO, ktorého význam vládne miesta vysoko nadhodnotili. Nešlo pritom o nič iné ako o referáty a diskusie zákonodarcov z 19 členských štátov aliancie.
Odvtedy sa problematika aliancie objavuje v médiách iba sporadicky. Tak je to ostatne správne -- byť v aliancii má byť niečo normálne, nehľadiac na to, že to nemá taký priamy vplyv na život občanov ako členstvo v únii. Slovensko sa aktívne zapája do akcií NATO v Afganistane i v Bosne, ktorú prevzala koncom roka Európska únia. Do Iraku plánuje vyslať školiteľov pre iracké bezpečnostné sily.