Americký prezident George W. Bush nakoniec 2. novembra svoju politiku obhájil a v Bielom dome zostane ďalšie štyri roky. Aj keď sa všetci obávali reprízy volebného chaosu, nakoniec sa žiaden nekonal. Rozdiel na celonárodnej úrovni bol oveľa výraznejší než sa predpokladalo: takmer 3,5 milióna hlasov v prospech Busha.
Akčný víťaz
Predvolebná kampaň sa síce niesla v znamení zahraničnopolitických tém ako vojna proti teroru a konflikt v Iraku, no v druhom funkčnom období sa chce znovuzvolený líder zamerať na Ameriku. Republikánsky prezident si silu získania mandátu uvedomil rýchlo a okamžite oznámil sériu reforiem. Okrem reformy sociálneho zabezpečenia a daňového systému sú to aj odvážne zmeny v súdnictve, energetike či plán znížiť deficit verejných financií ku koncu jeho úradovania na polovicu. Nečakal ani s výraznými zmenami vo svojom kabinete, o ktorých sa začalo diskutovať okamžite po volebnej noci. Rošáda, v ktorej administratívu opustilo deväť z 15 ministrov, je najväčšou za posledných 32 rokov. V jeho ambicióznom pláne mu bude pomáhať aj novozvolený Kongres, v ktorom republikáni svoje pozície ešte viac posilnili.
Tvrdý súboj
Predtým však počas volebného roka bojoval doslova ako o život. Jeho demokratický vyzývateľ John Kerry mu nebezpečne šliapal na päty a v niektorých chvíľach ho v prieskumoch dokonca predbehol. No ani Kerryho lepšie počínania v slovných prezidentských súbojoch ho do Bieleho domu nevyniesli. Voľby ukázali, ako trpko je rozdelená americká spoločnosť v názore na Georgea W. Busha: rekordný počet ľudí ho podporil, no rekordný bol aj počet hlasov pre jeho súpera. Obe strany urobili zo súboja najdrahšiu kampaň v dejinách, nevídané bolo aj zainteresovanie aktivistov. Voľby boli témou rozhovorov každodenného života, u Američanov niečo nevídané.
Dôstojný porazený
Pre massachusettského senátora Johna Kerryho boli prezidentské voľby historickou šancou, ktorá sa už nebude opakovať. Jeden však musel prehrať a zo súboja odišiel dôstojným spôsobom. Až vo svojom rozlúčkovom prejave vyzeral tak ľudsky, ako nikdy počas kampane. Predtým, než získal nomináciu, musel preskákať naozaj dosť. Bol jedným z najpodceňovanejších kandidátov demokratických primárok. Najprv odstavil bývalého favorita Howarda Deana, ktorý si dnes brúsi zuby na post šéfa Demokratickej strany. Nato ešte v začiatkoch zastavil aj senátora Johna Edwardsa, ktorý sa potom stal jeho viceprezidentských kandidátom.
Bol to rok amerických volieb, plný zvratov a napätia, na ktorého konci bol jeden víťaz a jeden porazený.