Slovensko a Rakúsko sú siedmou a ôsmou krajinou v poradí, ktoré pristúpili k schvaľovaniu európskej ústavy. Ratifikačný proces je tak v tretine svojej cesty - jej ľahšej časti. Bratislava a Viedeň sa rozhodli pre jednoduchšiu formu ratifikácie, ktorou je schvaľovanie v parlamente. V krajinách, kde sa chystajú referendá, je to ťažký boj. Diskusia o euroústave, ktorej cieľom je zjednodušenie rozhodovania v rozširujúcej sa únii, je vo Francúzsku sledovanejšia ako druhý diel Hviezdnych vojen, ktoré išli na inom televíznom kanáli v rovnakom čase.
Ak na Slovensku nejaké výhrady voči euroústave padli, išlo najmä o obavy zo straty suverenity, aj to zo strany politikov. Kým vo Francúzsku je to skôr strach z nedostatočnej ochrany ich sociálneho systému. Nejde teda o to, že by Francúzi nechceli ústavu - ako to niektorí tvrdia, skôr im prekáža, že prichádzajú o prácu, pretože sa francúzske firmy sťahujú do nových členských krajín. Prieskumy sú pritom už niekoľko týždňov tesné. Francúzi sú skúsení refendári. Súčasné nálady sú podobné tým, aké v krajine panovali pred referendom o Maastrichtskej zmluve v roku 1992. Napokon ju predsa len schválili.
Prieskumy naznačujú negatívnu odpoveď v Holandsku. Zaujímavosťou sú Belgicko a Nemecko. V oboch krajinách sa uskutoční ratifikácia v parlamente, ak by sa však konali referendá, 49 percent Belgičanov a až 59 percent Nemcov by hlasovalo za euroústavu.
Schvaľovanie zmlúv pritom stále malo nejakú chybičku krásy - Maastrichtskú zmluvu odmietli Dáni a Zmluvu z Nice zasa Íri. V prípade Francúzska a euroústavy by to bola prílišná irónia. Bol to práve francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý nechcel pustiť lídrov zo summitu z Nice domov, kým sa nedohodnú, aj keď na nedokonalom texte. Práve pre nedostatočnosť Nice vznikla myšlienka vytvorenia ústavy. A bol to opäť Chirac, ktorý potopil summit v Bruseli počas talianskeho predsedníctva, keď hrozilo oslabenie moci Francúzska v únii v prospech väčšieho Nemecka. Svoju pozíciu vtedy obhajoval tým, že by mu to doma neprešlo. A teraz občanov nevie presvedčiť o potrebe ústavy. Francúzske nie bude mať horšie dôsledky na úlohu Paríža v únii ako na samotnú euroústavu. Jeho miesto by s radosťou vyplnila Veľká Británia. Tretíkrát zvolený Tony Blair je totiž rozhodnutý dokázať takmer nemožné - presvedčiť o ústave Britov.