Józef Oleksy vždy vedel ako kľučkovať v politike. Keď sa nemohol vrátiť dverami, podarilo sa mu to oknom. A to aj napriek tomu, že jeho popularita v radoch verejnosti pokrivkáva a na poľskej politickej scéne má čoraz viac nepriateľov ako spojencov. Pred takmer desiatimi rokmi sa musel vzdať premiérskeho kresla, lebo ho obvinili zo špionáže pre Moskvu. Súd ho však očistil a nálepky, ktorá mohla znamenať rozsudok politickej smrti, sa zbavil. Znova začal víriť vody poľskej politiky. Najviac asi začiatkom roka, keď ho pozvali do vlády Leszeka Millera. Bol pritom jeho najtvrdším kritikom a stál na čele vnútrostraníckeho odporu. Nie však pre spásu sociálnej demokracie, ale pre svoju vlastnú.

Z výslnia tvrdý pád
Keď Millerovu autoritu dostatočne podkopal, začali sa ostatní predstavitelia Zväzu demokratickej ľavice (SLD) obávať, že by mohol ešte viac uškodiť už aj tak dosť upadajúcej strane. Ich alfou a omegou bolo presadiť do funkcie ministerského predsedu Mareka Belku, no aj Oleksyho ambície mierili podobne vysoko (hovorí sa dokonca o jeho prezidentskej kandidatúre). Preto ho upratali do úradu maršalka, čiže predsedu poľského parlamentu -- Sejmu. Načas sa dianie okolo neho upokojilo. Potom prišiel nedávny snem SLD, kde starý establishment prevládol a Oleksy, hoci tesne, sa stal predsedom strany. Proreformný Krzysztof Janik musel z najvyššej stoličky odísť.
Karierista Oleksy bol na vrchole. No nezotrval na ňom dlho a jeho víťazné ťaženie sa mu premenilo na vianočnú nočnú moru. Varšavský súd totiž potvrdil, že zatajil spoluprácu s komunistickou vojenskou tajnou službou. Oleksy to poprel, odvolal sa a priznáva iba to, že súčasťou jeho vojenského výcviku boli aj lekcie zo špionáže.
Začali silnieť hlasy vyzývajúce ho na odstúpenie z postu predsedu Sejmu. Najprv sa ozvala opozícia, no nasledovali aj vyjadrenia predstaviteľov sociálnej demokracie. Oleksy im nakoniec vyhovel... Vyhovel jemu vlastným spôsobom: Odstúpi, ale za určitých podmienok. V noci na včera vo vysielaní verejnoprávnej televízie TVP povedal, že z funkcie môže odísť už na začiatku najbližšej schôdze 5. januára, no strany sa musia zhodnúť na mene nového maršalka a ten musí byť z SLD. Zároveň si poplakal nad svojím ťažkým osudom. "Stal som sa obeťou agresie a nenávisti. Ďakujem za solidaritu s mojím utrpením," lamentoval v televízii líder ľavice.

Kandidáti na šéfa Sejmu
Oleksyho favoritkou je podpredsedníčka strany Katarzyna Piekarska. Práve ona bola jednou z tých, vďaka ktorým sa tento zavalitý politik dostal na najvyššiu stranícku pozíciu. Ďalším adeptom je minister vnútra Ryszard Kalisz. Najväčšie šance však má šéf diplomacie Wlodzimierz Cimoszewicz. Je otázne, či by sa chcel vrátiť do parlamentnej politiky. Skloňujú sa aj mená sekretára strany Mareka Dyducha či šéfa parlamentného klubu Krzysztofa Janika, napísal denník Gazeta Wyborcza.
Podobné podmienečné odchody pravicová opozícia dôrazne odmieta. "Kandidáta SLD nepodporíme... Oleksy bol pre Poľsko iba záťažou," citovala agentúra PAP slová Donalda Tuska, šéfa Občianskej platformy, najväčšej opozičnej strany. Parlamentná matematika síce môže hovoriť, že SLD je najväčším klubom, na druhej strane je pochopiteľné, že opozícia nechce paktovať so stranou, ktorej preferencie teraz sotva presahujú päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. Preto bude zaujímavé sledovať, ako sa situácia budúci týždeň vyvinie. Posledné udalosti možno budú posledným klincom do rakvy SLD, pri ktorej počiatkoch stál aj súčasný prezident Aleksander Kwašniewski a v posledných voľbách získala vyše 41 percent hlasov.