Neústupčivý premiér
Premiér Raffarin včera francúzskym odborárom odkázal, že ani ich masové protesty nezmenia pracovný harmonogram vlády. V sobotu v uliciach francúzskych miest protestovalo proti predlžovaniu pracovnej doby i celej hospodárskej politike vlády takmer 500 000 Francúzov. "Samozrejme, že nepohŕdam manifestáciami, ale odborárskych predákov žiadam, aby nepohŕdali vládou," uviedol Raffarin. Podľa neho sa demokracia nerobí na ulici, ale v Národnom zhromaždení a Senáte. Jedine tam sa rozhodne o dĺžke pracovného týždňa. "Nebude to po prvý raz, keď ulica donútila vládu zmeniť svoju politiku," reagoval na to šéf odborov CGT Bernard Thibault.
Francúzski komentátori si všimli, že ani najmasovejšie protesty počas Raffarinovej vlády premiéra nezaskočili. Už pred sobotňajšími akciami vyhlásil: "Demonštrácie sú súčasťou sociálneho dialógu. Ale sociálny dialóg, to nie je zhoda už vo východiskovom bode."

Menej času pre seba
Bývalá ľavicová vláda na čele so socialistami zaviedla koncom 90. rokov 35-hodinový pracovný týždeň s tvrdením, že sa tak zvýši kvalita života Francúzov a vzrastie zamestnanosť. Na rovnaké množstvo práce bude treba viacerých zamestnancov, pretože budú robiť kratší čas. Očakávaná konjunktúra však nenastala. Veľa, najmä malých firiem, skrachovalo, tie väčšie obmedzili výrobu a začali prepúšťať. Preto pravica v kampani pred prezidentskými i parlamentnými voľbami v roku 2002 sľubovala okrem iného zrušenie tejto normy.
Lenže po nástupe k moci nemohla takýto symbol zničiť zo dňa na deň. Vlastne ani teraz neprestane 35-hodinový pracovný týždeň oficiálne existovať. Novelizácia predpokladá len jeho pružnejší výklad - ak sa zamestnanci sami dobrovoľne rozhodnú, že chcú pracovať, a teda aj zarobiť viac, zamestnávateľ im to môže umožniť. "Nakoniec však nebudú rozhodovať zamestnanci, ale zamestnávatelia," boja sa odbory. Predĺženie pracovného času tiež pripraví Francúzov o hodiny, ktoré mohli doteraz venovať svojmu "súkromnému životu". Podľa socialistickej poslankyne Ségoléne Royalovej bude mať reforma najtvrdší dosah na ženy, ktoré sa nebudú môcť toľko venovať deťom a rodine.

Žiadne návrhy
Odborári na sobotňajších protestoch nešetrili ideologickými a propagandistickými proklamáciami. "Francúzsko je prvé na svete v hodinovej produktivite práce, ale až pätnáste v jej ohodnotení," vyhlásil Jean-Christophe Le Duigou z CGT. Medzi demonštrantmi nechýbali plagáty ako Nechceme viac robiť, ale viac zarábať. Svoju polievočku si ohriala tiež opozičná Socialistická strana, ktorej sa nedarí spamätať sa z porážky spred troch rokov. Podľa šéfa socialistov Fran#231#oisa Hollanda nejde len o 35-hodinový pracovný týždeň, ale "o spochybnenie celej ekonomickej a sociálnej politiky vlády, ktorá má dosahy na nezamestnanosť a kúpyschopnosť obyvateľstva".
Ekonomický denník Les Echos k tomu pripomenul, že za súčasných globálnych hospodárskych trendov si Francúzsko nemôže dovoliť taký luxus, ako je krátky pracovný týždeň. A odborári, ktorí sú proti vládnym reformám, nemajú žiadne recepty, ako to robiť inak a ide im len o zachovanie povestného francúzskeho "socializmu". "Odbory nevedia formulovať návrhy, ako čeliť odchodu investorov do nových členských štátov EÚ, ako bojovať s malým rastom, ako chrániť náš sociálny model voči historickému sociálnemu šoku v Ázii, jediné čo vedia, je povedať nie akýmkoľvek návrhom," napísal Les Echos.