Michaela Kostelanská je zjazdárska lyžiarka. Nepočujúca lyžiarka. "Z kopcov sa začala spúšťať ako už ako štvorročná. V dvanástich mali zimné športové hry nepočujúcich škôl v Kremnici a tam si ju prvýkrát všimol tréner Ľubomír Vaľo,“ hovorí otec mladej športovkyne.
Chodila na týždňové sústredenia do Rakúska a pred dvoma rokmi absolvovala svoje prvé medzinárodné preteky. "Začala pretekať na súťažiach európskeho a svetového pohára nepočujúcich.“ Na Slovensku dnes vo svojej kategórii nemá konkurenciu.
Od začiatku financovali Michaeline tréningy rodičia a pomáhal i tréner. Zimný šport je finančne náročný, i keď ho robíte len rekreačne. Pokiaľ sa dá, Michaela každý víkend trénuje na Martinských holiach. A ako to býva - Zväz nepočujúcich sa o ňu začal zaujímať v momente, keď sa jej začalo dariť.
"Jej najväčší sen bol už minulý rok zúčastniť sa na Európskom pohári, ktorý bol v Jasnej.“ Formality však tomu zabránili. Michaela bola veľmi sklamaná, o to viac sa tešila na tohtoročnú deaflympiádu. "Mala vyplnenú prihlášku, všetko bolo podpísané, už sme len čakali na mail, kam máme prísť.“ Mail neprišiel. "To naše vedenie tých nepočujúcich, to sú veľmi zvláštni ľudia,“ hodnotí otec. Už minulý rok tušil, že deaflympiáda nedopadne dobre. Ešte dva týždne pred plánovaným začiatkom organizačný výbor tvrdil, že deaflympiáda bude.
Mladá lyžiarka však priveľmi nesmúti, ide ďalej. Učí sa za kaderníčku a ak nestojí na lyžiach, hrá bedminton, stolný tenis či volejbal. "Ona je skôr taká tichšia a poctivejšia. Keď sa do niečoho pustí, tak sa snaží.“ Devätnásťročná športovkyňa vždy pretekala za olomoucký tím nepočujúcich. "A mám pocit, že aj naďalej tak bude pokračovať.“