Aby bolo jasno, nešiel som nikomu a tým menej sám sebe kúpiť darček. To, že som zamieril do veľkej nákupnej galérie, bola zhoda okolností. Pracovná schôdzka sa posunula a mne sa nechcelo v sychravom počasí postávať na chodníku.
Potuloval som sa teda vo veľkom obchode s oblečením a v jednej chvíli som viac-menej bezmyšlienkovito siahol na akýsi svetlomodrý sveter. V tom momente ku mne pricupitala príjemná, najmenej o tridsať rokov mladšia predavačka.
Nerád by som jej krivdil, možno bola len priveľmi ochotná. Skôr by som si však podľa toho, čo nasledovalo, trúfol odhadnúť, že vo mne uvidela korisť, s ktorou sa s chuťou pohrá.
To je kašmír, máte vkus, vy sa určite vyznáte,“ usmiala sa na mňa skoro až obdivne a ja som sa hneď polichotene napriamil. Vzápätí už tú kašmírovú vec rozložila na pult. „Je to naozaj kvalitná vlna, vo vašej veľkosti už máme posledný kúsok. Modrá by vám pristala, skúsite si ho?“
Povedala to tak precítene, že som nemal silu ísť s pravdou von, teda že žiadny sveter nechcem a že len tak zabíjam čas. To bola chyba. Namiesto toho som nepredvídavo vyhlásil, že mám radšej tmavšie farby, a chcel som sa dať na dôstojne rozvážny ústu...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.