Kladivo na čarodejnice. Dnes už kultový strhujúci príbeh o brutálnom mučení a upaľovaní ľudí vyvoláva v divákoch hrôzu a zimomriavky dodnes.To je len jedno z majstrovských diel, ktoré preslávilo českého režiséra Otakara Vávru. Ten prežil dve svetové vojny, osem prevratov a každý režim ho rešpektoval, aj keď mnohí ho dodnes kritizujú, že mal veľmi ohybný chrbát. V pondelok oslávi 100. narodeniny a hovorí: "Môj život bol s chybami, nehrdinský, ale často dosť odvážny.“
Muž do každého počasia
Meno Otakar Vávra je buď čierne alebo biele. Aj keď dnes mu väčšina ľudí vzdáva poctu, veľa kolegov stále nedokáže stráviť, že ho nikdy nezakázali, mohol stále tvoriť a ešte k tomu mal k dispozícii toľko peňazí, koľko si vypýtal. A tak ho dodnes mnohí kritizujú a nenávidia, že sa podliezal režimu. "Je pravda, že mal dosť ohybný chrbát, ale hovoril, že mu ide najmä o umenie a chce pracovať v každej dobe. Je režisér a nezáleží mu na dobe, v ktorej natáča,“ povedal pre HN filmový publicista Jiří Levý, ktorý dlhé roky pôsobil ako šéf Československého filmového ústavu a s Vávrom sa osobne pozná. Vďaka prispôsobivosti tak Vávra dokázal natáčať počas druhej svetovej vojny, po nej, aj po roku 1948. A rovnako aj počas normalizácie. I keď s kvalitou filmov to niekedy dosť zamávalo.
Režisér na hojdačke
Otakar Vávra dokázal priam bravúrne kľučkovať celým storočím. Aj keď natočil v 50. rokoch husitskú trilógiu Jan Hus, Jan Žižka a Proti všem, ktorá je mnohým dodnes tŕňom v oku, dokázal sa onedlho zapáčiť aj druhej strane. A to nezabudnuteľným filmom Kladivo na čarodejnice, do ktorého skryl nepriamy odkaz na procesy z 50. rokov a sám to priznal. Hovorí v ňom o bezmocnosti ľudí, ktorí proti moci nedokážu robiť nič a prosia o smrť. "Preto je to nadčasová dráma,“ dodáva Levý a uznáva, že pre kritikov je to Vávrov najlepší film. Podľa neho mal Vávra šťastie, že z tohto filmu dokázal spraviť inotaj a KSČ sa neobávala, že by jej mohol ublížiť. Pre komunistov to bola história a odsúdenie cirkvi za inkvizičné procesy. Ale ktovie, možno za tým bolo aj niečo viac. Vávrovi totiž žiadny režim nikdy nekomplikoval život. "Jeho pozícia bola mimoriadna. Mohol si dovoliť zájsť za ministrom kultúry, predsedom vlády alebo za tajomníkom ÚV KSČ. To nemohol každý, ale on tam mal takmer vždy dvere otvorené,“ spomína Levý. Film Kladivo na čarodejnice sa tak vyhol trezoru, ale dostal sa len do klubovej distribúcie, pretože bol príliš drastický.
Profesor Formana i Kusturicu
Otakar Vávra bol aj profesorom na FAMU, ktorý zaúčal do filmárčiny hviezdy ako Jiří Menzel, Věra Chytilová, Emir Kusturica či Miloš Forman. Ako prezradil Levý, títo tvorcovia dnes priznávajú, že na ich tvorbe má veľkú zásluhu aj ich profesor Otakar Vávra. "Zaujímavé je, že oni spätne ovplyvnili jeho, čo je vidieť vo filmoch ako Romance pro křídlovku či spomínané Kladivo na čarodejnice,“ vysvetlil Levý. Po uvoľnenejších 60. rokoch však prišla normalizácia a aj Vávra sa musel zasa krotiť. Po husitoch natočil ďalšiu režimu poplatnú trilógiu, ktorú mu mnohí nevedia odpustiť. Sú to snímky Dny zrady, Sokolovo a Osvobození Prahy. Levý však hovorí, že napriek tematickej kontroverznosti Vávra vždy točil filmy technicky na veľmi vysokej úrovni. "Je to profesionál a na rozdiel od iných tvorcov si môže povedať, že neurobil vyslovený prepadák.“
Archívne fotografie poskytlo HN Nakladatelství BVD.