Jedna z najpopulárnejších slovenských herečiek sa netají tým, že už roky túžila po postave Anny Kareninovej. Jej čerstvá predstaviteľka na doskách SND Zuzana Fialová pre HN.
Čítali ste takmer tisícstranový román Anna Kareninová?
Áno, keď som mala 18 rokov. Nevedela som však, že to je kniha, ktorá sa považuje za jednu z najdokonalejších na svete. Čítala som ju v rámci puberty ako ženský román.
Kareninovú som si zaradila niekde medzi Angeliku a Scarlett O'Hara.
Vnímate aj teraz toto dielo predovšetkým ako príbeh lásky?
Isteže sa zaoberá veľkými témami konzervativizmu, liberalizmu, morálky, spoločenského vyvrhnutia jednotlivca, ktorý sa sprieči archetypom chovania. Ale je to príbeh lásky. Jeden z veľmi dôležitých príbehov lásky, ktoré sa nás stále dotýkajú. Nevera ženy, nevera matky, opustenie rodiny, to sú silné témy.
Je Kareninová zlá či dobrá žena, keď v mene lásky opustí svoju rodinu?
Mala som obavu, že dramaturg a režisér ju naschvál urobili nesympatickú, pretože obaja tí muži majú mladšie ženy a sami sa pasovali do roly podvádzaného Karenina. Mala som veľkú robotu aj s dramaturgičkou Darinkou Abrahámovou obhájiť pred nimi túto ženu. Nechceli sme z nej urobiť jednoduchú lineárnu postavu nemravnej ženy, ktorá nemá duchovný život, a preto opustí dieťa.
Aká teda je vaša postava?
Je to žena, ktorá jednoducho nezvládne situáciu, v ktorej sa pre lásku ocitne. Zhodou nešťastných okolností, zhodou doby, v ktorej žije, sa ocitne na okraji spoločnosti, absolútne osamelá a bez akejkoľvek nádeje na riešenie. Neexistuje nič jednoznačne odsúdeniahodné. Anna nie je biela ani čierna.
Napriek tomu sú všetky postavy odeté práve do čiernej či bielej a aj scéna používa len tieto dve protikladné farby.
Ukazujeme tým polaritu rôznych podôb lások, vášní, aj názorov. Ale žiadna postava v hre nie je ani biela, ani čierna.