Pred siedmimi rokmi hostil letné olympijské hry. Tento rok atletický šampionát. O ďalších sedem rokov sa sem hry vrátia, tentoraz vo svojej zimnej podobe. Olympijský park v Pekingu menil osudy zanedbanej štvrte, športovcov, chudobných robotníkov i slávnych architektov. A menil neustále aj sám seba. Študentka z čínskeho Sečuanu, ktorá sa síce volá inak, ale necháva si hovoriť Róza, mi nadšene vysvetľuje:„Vtáčie hniezdo a Olympijský park sú od roku 2008 ikonickými miestami celej Číny.“
Kedysi tu boli ošumelé domy chudobných migrujúcich rodín, blato, kriminalita. Špinavé predmestie až za štvrtým mestským okruhom. „Zato po olympiáde celú oblasť preradili medzi štvrte centrálneho Pekingu,“ hovorí Róza. „Byty sú tu čoraz drahšie. Pre mňa nedosiahnuteľné.“
Vtáčie hniezdo, najdrahšia stavba olympijskej histórie za pol miliardy dolárov, červeno žiari do noci. Hneď vedľa modro svieti Vodná kocka. A okolitý park sa tiahne do deväťkilometrovej diaľky. „Je z neho nádherná športovo-rekreačná zóna, plná zelene, čo je tu v dobe boja so smogom dôležité,“ oceňuje český veľvyslanec v Číne Libor Sečka. Na dlhej betónovej stene slávy, tiahnucej sa od Vtáčieho hniezda pozdĺž kvetinových záhonov, sú vytesané mená všetkých medailistov z hier v roku 2008.
Vnútri hniezda sa práve skončil atletický svetový šampionát. Veľkých športových podujatí sa v ňom v posledných rokoch koná poskromne. „Ale opustené nezostane. V zime vnútri stavajú umelé hory i dráhy na lyžovanie a bobovanie. Stáva sa z neho zimné kráľovstvo pre deti,“ prezrádza Libor Sečka. Ročná údržba štadióna vyjde na 9 miliónov dolárov. Napriek tomu si na seba zarobí, tvrdia Číňania. Nič iné asi ani povedať nemôžu. Denne si ho za vstupné 50 jüanov, teda zhruba 180 korún, prezrie podľa oficiálnych údajov 20-až 30-tisíc návštevníkov. Zo srdca hier sa teraz stalo pútnické miesto.
Architekt má opäť pas
Slávny architekt Aj Wej-wej, ktorý z motívov starej čínskej keramiky vymyslel dizajn Vtáčieho hniezda, už v roku 2008 nebol osobou režimom vychvaľovanou. Sám sa dištancoval od hier. „Vyhodil som aj fotografie Vtáčieho hniezda. Je len súčasťou predstieraného úsmevu,“ vyhlásil. Kritizoval čínsku vládu, ľudské práva i korupciu v krajine a po ničivom zemetrasení v Sečuane viedol občianske vyšetrovanie, ktoré malo preukázať, že tamojší študenti zahynuli kvôli zlým konštrukciám školských budov.
V apríli 2011 bol zatknutý a 81 dní väznený, údajne za ekonomickú kriminalitu. Po prepustení nesmel vycestovať z Číny a odovzdal pas. Späť ho získal až tento rok v júni. „Má nezávislý pohľad a vidí veci v Číne pomerne kriticky,“ tvrdí český veľvyslanec Sečka, ktorý sa s Wej-wejom pozná už päť rokov. „Okrem kritiky však dokáže oceniť v Číne aj dobré veci. Napríklad skutočnosť, že dnes má štvrť milióna Číňanov možnosť študovať v zahraničí. Tí sa potom vracajú späť s osvieženou mysľou a prinášajú oživenie do čínskej spoločnosti. Nemá záujem vyvolávať ostrý konflikt s vládou, ale chce si udržať svoj pohľad a svoju víziu.“
Hniezdo, na ktoré architekt zanevrel, medzitým tu a tam aspoň čiastočne ožilo niekdajším ruchom. Vo výročné dni otvorenia hier tu uviedli operu Turandot a hostili tu aj taliansky futbalový superpohár. Pri turné sem zavítali Arsenal i Manchester United, konali sa tu preteky šampiónov formule 1 aj mnohé koncerty. Ale projekt presťahovať do hniezda miestny ligový klub Guo'an skončil tristne a rýchlo, návštevy okolo 10-tisíc divákov sa v hľadisku strácali.
Vodná kocka, naopak, ožíva každodenným krikom detí. Sedem rokov po hrách kráčam po starej známej ceste na pokladnici čítam: akvapark 260 jüanov (ďakujem, nechcem), plávanie na dve hodiny 60 jüanov (dobre, za 230 korún). Vnútri žasnem. V polovici kocky vyrástli tobogany, vodné priestranstvo s umelým vlnobitím či videosteny, kde deťom premietajú kreslené filmy. Každú celú hodinu vystupuje na pódiu skupina moderného tanca. Vo vode vystrájajú desiatky Číňanov.
Olympijský bazén, kde sa stal Michael Phelps nesmrteľným, je, naopak, vypustený, zostalo len betónové koryto. Horné poschodia tribúny zmizli, sú nahradené pásom reštaurácií. K tréningovému bazénu olympionikov mierim pozdĺž výstavy Čínsky odpor v 2. svetovej vojne. Samotný bazén je pozdĺžne rozdelený na dve polovice. Do pravej, s hĺbkou jeden meter, môže každý. Vľavo je dvojmetrová hĺbka.
„Musíte si priplatiť 10 jüanov a absolvovať povinný test, aby ste sem mohli ísť,“ oznamuje mi jeden z ôsmich plavčíkov, pozorne strážiacich bazén. Skúška spočíva v odplávaní 200 metrov v kuse pod dohľadom plavčíka a v polminútovom šliapaní vody. Potom dostanem patričný preukaz. „Mnohí Číňania sú neplavci. Doslova hovoria: Som kačica na suchu,“ vysvetľuje mi tunajšie opatrenia veľvyslanec Sečka.
Namiesto plávania curling
O ďalších sedem rokov však bude všetko inak. Plagáty na stenách už pozývajú: Peking 2022. Vizualizácia predstavuje Vodnú kocku ako curlingovú halu. A Vtáčie hniezdo sa stane prvým štadiónom, ktorý zažije otvorenie letnej i zimnej olympiády. Čo na tom, že v Pekingu za celý február nasneží priemerne len 6 milimetrov snehu.
Zimné olympijské hry v Číne? Priznávam, že mi tá predstava nejde úplne do hlavy. Čína predsa nie je lyžiarska krajina. Alebo áno?„Jazdíme lyžovať asi hodinu od Pekingu do menšieho strediska Nan-čang,“ hovorí Libor Sečka. „Umelý sneh majú od začiatku sezóny do konca. Ďalej je potom oblasť, kde budujú olympijské zariadenia. Tam sú aj zjazdovky pre dobrých lyžiarov. Záujem Číňanov a ich schopnosti lyžovať rastú, aj snoubording alebo hokej sú tu populárne. Čína je rozhodne schopná zimnú olympiádu zvládnuť. Už dnes si preto pozývajú i expertov zo zahraničia.“
Počítadlo s trčiacim oštepom, ktoré pred Vtáčím hniezdom odmeriavalo dni zostávajúce do začiatku atletického svetového šampionátu, bude čoskoro nahradené iným, so zimnými motívmi. A o 2348 dní sa začne ďalšia šou, ktorou sa Čína pokúsi oslniť svet.