08.04.2009, 14:24

Franek je bezdomovec, predal aj medailu

Bývalý dlhoročný československý reprezentant v boxe a držiteľ bronzovej medaily z OH 1980 v Moskve v hmotnostnej kategórii do 71 kg Ján Franek je najznámejším žilinským bezdomovcom.

Bývalý dlhoročný československý reprezentant v boxe a držiteľ bronzovej medaily z olympijských hier 1980 v Moskve v hmotnostnej kategórii do 71 kg Ján Franek je najznámejším žilinským bezdomovcom. O jeho pohnutom životnom osude píše stredajšie vydanie denníka Nový Čas.

Z niekdajšieho najväčšieho talentu československého boxu sa po skončení aktívnej činnosti stal alkoholik a gambler. Pre svoju hráčsku vášeň sa dokonca dvakrát dostal aj do väzenia, prišiel o celý majetok a predal dokonca aj olympijský bronz. V súčasnosti je zo 48-ročného Jána Franeka bezdomovec.

"Všetko sa to zvrtlo vtedy, keď som sa v jednom žilinskom kasíne zamestnal ako ochrankár. Raz som v robote hodil do automatu nejaké koruny - a keď som niekoľkokrát vyhral, myslel som si, že to tak bude stále," citoval Nový Čas bývalého boxera s vycibrenou technikou a vynikajúcim reflexom, ktorý v kasínach a hracích automatoch utratil tisíce korún.

Z neradostnej situácie sa Jánovi Franekovi snažili pomôcť viacerí, no nikto zatiaľ nenašiel spôsob ako ho nasmerovať na správnu cestu. Pomocnú ruku mu dokonca podal aj Slovenský olympijský výbor (SOV), ktorý mu v Žiline vybavili ubytovňu, kde má okrem nocľahu prístup aj k základnej hygiene. Dovtedy býval a žil ako bezdomovec na vlakovej stanici.
Snom bývalého pästiara ZŤS Martin, ktorý v kariére získal aj deväť titulov československého šampióna, je trénovať boxerské talenty. Lenže pre jeho splnenie musí radikálne zmeniť svoj životný štýl. Ján Franek je zatiaľ posledný slovenský pästiar, ktorý získal olympijskú medailu.

Na ďalšiu čaká Slovensko už 29 rokov. Pred ním sa na stupeň víťazov na povojnových olympijských hrách dostali iba dvaja Slováci - Július Torma vyhral zlato na OH 1948 v Londýne v hmotnosti do 67 kg a Ján Zachara triumfoval na OH 1952 v kategórii do 57 kg. Aj tento fakt je dôkazom Franekovho veľkého majstrovstva, z ktorého po skončení aktívnej činnosti nezostalo nič. Hoci po tom v kútiku srdca túžil a ešte určite stále túži, nedokázal svoje bohaté skúsenosti preniesť na ďalšiu generáciu slovenských pästiarov, pre ktorých bol pred tromi desaťročiami príkladom bojovnosti, húževnatosti a nepoddajnosti.