Po 16 rokoch v Smere ho začala otvorene kritizovať. Dnes už bývalá krajská tajomníčka strany v Nitre Renáta Kolenčíková má od minulého týždňa na krku trestné oznámenie. Mala sa stať viceprimátorkou, no zišlo z toho. Kolenčíková však odmieta, že Smer začala kritizovať pre neuspokojené politické ambície.

Po tom, čo ste sa začali kriticky vyjadrovať o Smere, jeho predseda Robert Fico v pondelok minulý týždeň oznámil, že na vás podávajú trestné oznámenie. Ako vnímate tento krok?
Dennodenne mi veľa ľudí volá a píše, že či sa nebojím. Nebojím sa, hovorím to úprimne. Len mi je naozaj smutno z toho, že ľudia v 21. storočí, 27 rokov po nežnej revolúcii sa boja slobodne rozprávať.

Je teda v Smere viac ľudí, ktorí by chceli rozprávať verejne? Čoho sa boja?
Boja sa hlavne straty zamestnania, boja sa, že sa im niekto bude mstiť. Stále mi hovoria, či to nenechám tak, či sa nebojím. Nejdem od toho a nebojím sa pomenovať veci tak, ako sú.

Spojil sa s vami niekto z vedenia strany a snažil sa vás odhovoriť od kritického vystupovania?
Nie.

V akom štádiu je trestné oznámenie, ktoré na vás podali? Dostali ste už nejaké predvolanie?
Mám pocit, že to bola reakcia na môj blog, ktorým som pomenovala situáciu, keď pán Fico bol ešte v roku 1998 v SDĽ. V Sobotných dialógoch rozprával o mojich nenaplnených ambíciách, tak som si spomenula na ten rok 1998, keď bol pán premiér v SDĽ a odišiel, pretože nemal naplnené ambície. To je prirodzené, že človek ide do politiky s nejakými ambíciami. On sa vtedy začal vyhovárať na Benešove dekréty a vládu s SMK, odišiel z SDĽ a založil Smer. Od roku 2002 do 2006, kým sa Smer dostal do vlády, bola top témou korupcia. Všetci čelní predstavitelia strany rozprávali o korupcii, o tom, čo sa tu deje, veľmi bola kritizovaná vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu. Nikto z vtedajšej koalície nepodal na pána Fica trestné oznámenie, a pritom jeho rétorika bola veľmi tvrdá.

Keď ste vstupovali do Smeru, vedeli ste, že jeho vznik sa spája s viacerými oligarchami?
Nie. Keď sme s pánom Oremusom, mojím partnerom, išli do Smeru, mala som ružové okuliare, ale páčilo sa mi, ako pán Fico pomenúval veci. Dnes už viem povedať, že to bola predvolebná kampaň. Teraz už viem, že to tak nie je, viem, že politici majú pekné reči, ale „skutek utek“ a hovoria to, čo chcú ľudia počuť.

Spätne to vnímate tak, že o korupcii nehovoril pravdu?
Práve že si myslím, že hovoril pravdu.

Bola ochota s tým niečo robiť?
Vtedy nemohol, lebo bol mimo vlády.

Ale potom ju vytvoril.
Áno, stal sa vládnou stranou. Teraz už viem isto povedať, že to bola predvolebná rétorika, celé to boli pekné reči a boj proti korupcii nič. Korupcie je stále viac, ale nič sa v tejto veci nerobí.

V akej fáze je vyšetrovanie v súvislosti s krajským šéfom Smeru Tiborom Glendom, ku ktorému ste dávali policajtom podklady?
Bola som predvolaná, vypočutá, odovzdala som všetky podklady. Povedali mi ľudia z mesta aj Službytu, že ich kontaktovali policajti, ale momentálne neviem, čo sa deje. Potom som ešte dostala predvolanie na prokuratúru, ale keďže môj právny zástupca sa s nimi spojil a oni mu povedali, že si vyžiadajú všetky veci od NAKA, potom som už nebola vypovedať.

Aké boli vaše ambície, keď ste vstúpili v roku 2000 do Smeru?
Žiadne. Môj partner Peter Oremus bol v roku 1999 odvolaný z postu riaditeľa plynární v Nitre. Nikdy nebol v žiadnej politickej strane. Ani v KSČ. Vláda M. Dzurindu a vtedajší generálny riaditeľ SPP P. Kinčeš ho odvolali a dosadili na jeho miesto politického nominanta SDK. Vtedy a teraz, hovorím sama za seba, som to pociťovala ako veľkú krivdu. Do Smeru som išla s tým, že nikdy nebudem podporovať politické nominácie. Ale poviem pravdu, že som to nikdy nevedela ovplyvniť. Hore vôbec nie a na lokálnej úrovni to bolo v rukách okresného a krajského predsedu, ktorý odsúhlasoval nominácie do štátnej správy.

Za tie roky, čo ste boli v Smere, to museli byť desiatky politických nominácií. Keď ste boli proti tomu, ozvali ste sa?
Nemala som na to dosah.

Ale aspoň v rámci vnútrostraníckej diskusie. Boli ste predsa krajská tajomníčka strany.
To vôbec nie je v kompetencii krajského tajomníka. Ja som si povedala svoj názor. To sú všetko dopredu vybraní ľudia, podmienky súťaže nastavené tak, aby bol víťazom konkrétny človek. Odbornosť nehrá rolu.

To sú dosť vážne obvinenia.
Tak to je. To je realita. Keby ste sa pozreli, kto je na úrade, ja som pre jeden denník povedala, kto je riaditeľom úradu práce v Nitre – geodet. Som štvrté volebné obdobie poslankyňa v meste a ani raz som nepovedala, že chcem šéfovať nejakému úradu, pretože som sa na to necítila. Neviem si predstaviť, že by som išla riaditeľovať úradu práce. Keďže to je štátna správa, nie samospráva a sú tam úplne iné kompetencie. Neviem si predstaviť, ako geodet rozumie úradu práce.

Ale boli ste v nitrianskom bytovom podniku Službyt. Bola aj toto politická nominácia?
Áno. Bola som v Službyte v dozornej rade dve volebné obdobia, teraz som bola konateľka a poviem pravdu, keď som tam prišla, mala som pár výmen názorov s riaditeľom Pavlom Bielikom, lebo som počula, ako si tam delia zákazky a chcela som si to preveriť.

Ako ste sa dostali k vašej nominácii do Službytu?
Všetky tieto nominácie schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Bola som zvolená mestským zastupiteľstvom, tak ako teraz na ostatnom MZ odvolaná. Vždy po voľbách sa menia orgány v mestských spoločnostiach a do ich orgánov idú mestskí poslanci. Je 31 členov mestského zastupiteľstva a vždy na ustanovujúcom zasadnutí sa odvolávajú bývalí poslanci a volia sa novozvolení poslanci do orgánov týchto spoločností. Nie všetci sa tam dostanú, pretože ich toľko nie je.

Keď ste boli proti politickým nomináciám, nemohli ste to odmietnuť?
Mohla. Ale tieto politické nominácie majú skôr kontrolný charakter. Poslanci dostávajú symbolické odmeny, hovoríme možno o 100 eurách polročne.

Aké výhody z toho plynuli vám? Mali ste nejakú mzdu?
Ako konateľka som mala približne 200 eur. Posledný mesiac som mala odmenu o niečo zvýšenú, ale keďže tam už nie som, tak už nemám nič. Poslanec by to nemal robiť pre peniaze, ale z presvedčenia.

Hovorili ste, že mnohí politickí nominanti na to nemali kvalifikáciu. Tiež to predsa mohli robiť z presvedčenia.
Možno miešame hrušky s jablkami. V samospráve sú nominovaní do orgánov spoločností poslanci, ktorí boli zvolení vo voľbách. Inak to nejde. Robia to vo svojom voľnom čase, nie na plný úväzok ako v štátnej správe, kde za to dostávajú riadnu mzdu. Ide skôr o kontrolnú činnosť. Keď sa tieto orgány tvoria, vždy sú tam zaraďovaní poslanci, lebo toto je samospráva. Štátna správa je čosi iné. Napríklad, keď po voľbách vyhrá Smer, všetky okresné úrady a úrady špecializovanej štátnej správy sú obsadzované politicky a ľudia sú menovaní aj na základe rozhodnutia vlády.

V Smere vám vyčítajú, že máte nenaplnené ambície. Viacerí členovia povedali, že ste chceli byť viceprimátorkou, čo sa nestalo.
Samozrejme, že to bola moja ambícia. V politike nemôžete niečo robiť bez ambícií. Teraz v marci mi primátor ponúkol pozíciu viceprimátorky. A keď sme spolu hovorili, tak som mu vôbec nevyčítala, že to neurobil a stal sa ním pán Nemky, pretože to bol politický pokyn, obchod, o ktorom nechcem hovoriť. Neurobil ma viceprimátorkou, ale aj napriek tomu som mala s pánom primátorom dobrú spoluprácu.

Primátor vám sľúbil, že budete viceprimátorkou a potom sa niečo stalo?
Viackrát sme sa stretli. Najskôr mi povedal, že to urobí k prvému, potom k pätnástemu, potom to vyšlo von a viacerým ľuďom sa to nepáčilo.

Dokedy vám to sľuboval?
Sľuboval mi to dlhšie, ale potom viem, že boli za ním pán Glenda a pán Nemky a ponúkali mu, aby spravil viceprimátorom pána Burdu (súčasný predseda poslaneckého klubu v nitrianskom mestskom zastupiteľstve – pozn. red.). On potom po mne prebral šéfovanie poslaneckého klubu. Už mi je to jedno, už by som ani nemala záujem.

Mali ste pána Nemkyho nahradiť vo funkcii viceprimátora?
Ja som sa mala stať viceprimátorkou, keď sa stal Nemky poslancom národnej rady. Primátor potrebuje viceprimátora, ktorý bude pracovať. Nemky tam nerobí vôbec nič. Primátor deleguje veci na prednostu, ale ten to nemôže fyzicky stíhať.

Plánujete vstúpiť do nejakej strany, alebo nejakú založiť?
Nie.

Budete kandidovať vo voľbách do VÚC?
To je ešte ďaleko. Žijem tu a teraz. Čas ukáže.

Kritizovali ste aj príchod súčasného ministra práce Jána Richtera do Smeru v roku 2005. Čo sa zmenilo, keď prišiel?
Richter ovplyvňoval a doteraz ovplyvňuje všetko. Aj vicežupan na VÚC je z bývalej SDĽ. Potom som začala cítiť, že tieto personálne nominácie sú zastrešované a obsadzované bývalými členmi SDĽ.

Funguje to tak len v Nitre?
Ja hovorím len o Nitre. Som antikomunistka. Áno, Fico bol členom strany, ale pri zakladaní Smeru to nebolo o komunistoch. Začínali sme ako tretia cesta. Nikdy by som nevstúpila do strany, keby som vedela, že nás budú kočírovať komunisti.

Ako ste vnímali vyjadrenie Roberta Fica, že November 89 nepriniesol veľkú zmenu v jeho živote, a Pavla Pašku, ktorý v čase revolúcie údajne kachličkoval kúpeľňu?
Strašné. Viete, sú to bývalí komunisti, inak sa ani nemôžu vyjadriť.

Nebol to pre vás signál na zamyslenie, či ste v tej strane ako antikomunistka správne?
Neriešila som to, priznám sa, že som to naozaj až takto vtedy, keď to povedal Fico a Paška, nezachytila. Možno som tomu neprikladala taký význam.

Ako vnímate celú kazu Bašternák?
Utvrdilo ma to v tom, že v Smere nemám čo robiť. Dala som si to vysvetliť ľuďmi, ktorí robia okolo daní a keď mi povedali, o čo ide, už som mala úplne jasno v tom, že to takto nemôže byť. Ľudia, ktorí tomu nerozumejú, ani nevedia, o čo ide. Ale pán Fico by tam nemal už dávno bývať a to, že Kaliňák je v pozícii ministra, naozaj strane Smer škodí. Preferencie idú dolu, strana je poznačená, pri takýchto kauzách by mala byť vyvodená politická zodpovednosť.

Prieskumy preferencií akoby nezachytávali hnev ľudí. Podpora Smeru sa stále pohybuje medzi 27 až 30 percentami. To nie je taký radikálny prepad, keď to porovnáme s výsledkom vo voľbách, kde Smer získal 28,28 percenta hlasov.
Myslím si, že ľudia tomu nerozumejú, presne ako kauze Bašternák. Rozprávate sa s ľuďmi, či už v práci alebo doma a nemáte alternatívu. Ale pritom každý nadáva. To, ako to bolo celé pripravované, aj tie mítingy pána Matoviča, to je rétorika, ktorá ľuďom veľmi nesedí. Ľudia nemajú radi konfliktné situácie, veci by sa mali riešiť pokojne. Neviem si predstaviť, keby sa to nejako skončilo, čo ďalej? Potrebujeme, aby sa tu vyprofilovalo niečo nové.

Dá sa na takú kauzu, akou je kauza Bašternák, upozorňovať pokojne?
Ja to hovorím skôr z pohľadu ľudí, s ktorými sa rozprávam. Každý sme iný, ale už tomu prestávam niekedy rozumieť, čo by ešte pán Fico potreboval, aký dôkaz? Aj teraz, keď som zachytila, v akej firme sídli tá spoločnosť, ktorá postavila Bonaparte. Obhajuje neobhájiteľné.

Sledovali ste snem Smeru? Ako ste ho vnímali?
Ako frašku.

Čo priniesla programová konferencia?
Teátro. Tézy začal najskôr pripravovať Blaha s Paškom – zle. Potom Faič – celé zle. To naozaj potrebuje nový vietor. Takto to nemôže fungovať. Oni hovoria, že ľudia, ktorí kritizujú, žijú mimo reality. Práveže oni žijú mimo reality. O korupcii len kúsok, voľakedy to bola top téma.

Na konferencii padlo vyjadrenie, že Smer sa chce zaujímať najmä o robotníka z Volkswagenu. Rozumie dnes takýto človek Smeru?
Po štrnástich rokoch som robila trošku úpravy okolo domu, mala som doma majstrov. A môžem povedať, že nikto z nich Smeru nerozumie.