Iba približne 10 percent žiakov na základnej škole vie, čo by chcelo v budúcnosti robiť. Hovorí to výchovná poradkyňa Jana Makarová, ktorá sa s nerozhodnými deťmi stretáva denne. Pomôcť žiakom na základných a stredných školách by malo kariérne poradenstvo. Realitou na Slovensku je však veľká časová vyťaženosť výchovných poradcov, ktorí ho zastrešujú. Návštevy žiakov vo veľkých firmách alebo prednášky rodičov v triedach svojich detí ako v amerických filmoch sa tak u nás väčšinou nekonajú.
Možností, ako môžu školy pomôcť deťom s výberom povolania, je viacero. Podľa psychologičiek Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Humennom Jaroslavy Mervovej a Agáty Sakalovej je veľká škoda, že základné školy do svojho vzdelávacieho programu nezapájajú predmet Svet práce, aj keď túto možnosť majú. Na takejto hodine môžu deti preberať jednotlivé profesie alebo zisťovať, čo je vlastne potrebné na správnu voľbu povolania. V osnovách predmetu býva narábanie s náradím, práce v záhrade, grafika aj oprava spotrebičov. Veľa zo škôl, ktoré predmet majú, sa však zameriava viac na teoretické ako na praktické hľadisko.
Aj na Slovensku však existujú výnimky, ktoré deťom prax neupierajú. Na základnej škole vo Spišskom Štvrtku vymysleli pre deviatakov päťdňový kurz, ktorý bude každý týždeň pokračovať vo forme poobedňajších krúžkov. Cieľom projektu bolo, aby si deviataci uvedomili, aké majú možnosti, lebo niektorí z nich končia základným vzdelaním strednú školu ani neskúšajú. „Prvý deň bol venovaný zamestnaniam, ktoré môže vykonávať človek so skončenou základnou školou. Väčšina žiakov išla robiť na družstvo, potom tam boli upratovacie práce, dokladanie v sklade alebo pomocné práce v kuchyni.
To robili žiaci päť hodín a následne prebehla v škole reflexia. Vo štvrtok boli na programe zamestnania, ktoré môže robiť človek so skončenou strednou alebo vysokou školou,“ opisuje projekt učiteľ Ján Smolka. Na druhý deň teda deti pomáhali v lekárni, na obecnom úrade, alebo sa z nich na chvíľu stali učitelia. V piatok si zase vyskúšali verejnoprospešné práce.
Program ukončila sobotňajšia výučba. „Cez víkend sme s nimi mali napríklad hodinu matematiky, kde si mali vo štvoriciach vypočítať, koľko si dokáže rodina ušetriť na zábavu, keď má jeden z rodičov stredoškolské vzdelanie, druhý len základnú školu a podobne. Nevychádzali tam vysoké cifry, a tak sme sa rozprávali, čo sa s tým dá robiť,“ uzavrel Smolka. Reakcie žiakov na „experiment“ sú zatiaľ pozitívne. Škola uvažuje, že by podobný kurz absolvovali posledné ročníky pravidelne.
Veľký balík testov
Na alternatívnej Waldorfskej škole v Bratislave majú na kariérne poradenstvo celý systém už vymyslený. Ôsmakov, prípadne deviatakov testujú batériou inteligenčných a projektívnych testov a pridajú aj dotazník o záujmoch o jednotlivé povolania.
Testovanie realizuje školský psychológ, ktorý sleduje, či to žiaka ťahá k humanitnej alebo prírodovednej vetve a aké má záujmy. „O výsledkoch testovania sú rodičia – vyžadujeme pritom účasť obidvoch rodičov – a žiak informovaní na asi 30- či 40-minútovom stretnutí so mnou a triednou učiteľkou,“ opisuje waldorfská psychologička Gabriela Cviková.
Na kariérne poradenstvo na škole sme sa pýtali aj žiakov. „Väčšina z nás, čo sme tam študovali, vedela celkom jasne, čomu sa chceme venovať v budúcnosti, takže to ani nebolo potrebné,“ hovorí čerstvá absolventka Frida Štefanková. Psychologičku Cvikovú to neprekvapuje. Odlišnosť medzi Waldorfom a inými školami vidí v systematickom budovaní vzťahu medzi žiakom, rodičmi a triednym učiteľom, ktorý spravidla vedie triedu celých deväť rokov. Deti sa tiež podľa nej každý rok učia samostatnosti a remeselnosti povinným absolvovaním školy v prírode.
Krátenie úväzkov?
Nové predmety, dotazníky, kurzy. Výchovní poradcovia majú všeobecne širokú škálu možností, ako postupovať v oblasti kariérneho poradenstva, je teda na zvážení každého z nich, aké metódy využije. K dispozícii sú dobrovoľné testy profesijnej orientácie či nová digitálna technológia KomposyT, pomocou ktorej sa dajú „diagnostikovať“ predpoklady žiaka.
Stránka KomposyT ponúka zároveň viacero príkladov dobrej praxe, trebárs program zážitkového poradenstva so šiestimi sedeniami pre tretiakov a štvrtákov stredných škôl, výsledkom ktorého je akčný plán pre každého žiaka. Poradcovia tiež môžu využívať internetového sprievodcu trhom práce či dni otvorených dverí na stredných a vysokých školách.
Možností je teda dosť, jadro problému je inde. Na Slovensku máme 2 245 výchovných poradcov, ale iba 236 kariérnych poradcov a tí pôsobia prevažne na stredných školách, uvádza vo svojich štatistikách rezort školstva. Výchovní poradcovia sú často učitelia, ktorí nemajú popri povinnostiach spojených s oboma pozíciami čas na dostatočné zvládanie kariérneho poradenstva.
Riešením by podľa výchovnej poradkyne Základnej školy Dargovských hrdinov v Humennom Jany Makarovej mohol byť menší úväzok výchovných poradcov. K tejto myšlienke sa prikláňa aj Štefan Grajcár, konzultant centra Euroguidance.
Hoci majú výchovní poradcovia skrátený úväzok, týždenne iba jednu až tri hodiny podľa počtu žiakov na škole, podľa Grajcára by ďalšie zredukovanie rýchlo prinieslo úspechy. Redukovať by sa mohlo na úroveň, akú majú napríklad riaditelia škôl. Grajcár si okrem toho myslí, že je veľká škoda, že výchovní poradcovia sú na školách na túto oblasť väčšinou sami. „Pôsobenie psychológa priamo na škole spolu s výchovným a kariérnym poradcom by určite vytvorilo väčší priestor pre kariérnu výchovu a vzdelávanie, kariérne plánovanie i poradenstvo,“ povedal.
Duálne vzdelávanie
Ak nevedia dieťaťu pomôcť s výberom kariéry škola alebo rodičia, niekedy pomôže trh. Nedostatok kvalifikovaných ľudí v technických oblastiach aj napriek vysokej nezamestnanosti bol pred dvoma rokmi impulzom pre projekt fit4future.
Kampaň, za ktorou stála Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, sa zameriavala na deviatakov s cieľom nalákať ich na štúdium techniky na strednej škole. 23 škôl v projekte malo pritom dohody so šestnástimi nemeckými firmami pôsobiacimi na Slovensku, aby u nich študenti mohli praxovať. Ministerstvo školstva začalo vo veľkom hovoriť o duálnom systéme vzdelávania, kde sa prepája teória v škole s praxou u reálneho zamestnávateľa. „Podniky dostali voľný priestor na to, aby sa konečne začali zaujímať o zabezpečenie si mladej pracovnej sily,“ hovorí externý poradca ministerstva školstva Juraj Vantuch.
Prvú triedu duálneho vzdelávania v odbore obchod a cestovný ruch otvorili na Strednej odbornej škole Samuela Jurkoviča v Bratislave.
Vznikla v spolupráci s dm drogerie markt a reťazcom Tesco. Riaditeľka školy Tatiana Mokošová hovorí, že hlavným impulzom bolo hľadanie možností, ako pripraviť žiakov pre konkrétnu firmu.
„Zamestnávateľ má možnosť ovplyvňovať a meniť vzorové učebné plány a učebné osnovy, a tým si napasovať tematické plány a procesy na svoje potreby,“ opisuje duál manažérka odborného vzdelávania dm drogerie markt Jana Hornáková. Ako však priznáva, veľký záujem zo strany študentov zatiaľ nie je. A to napriek garancii pracovného miesta po skončení školy. Rezervy vidí Hornáková v tom, že štát žiakov a rodičov informuje málo.
Podľa odborníka na kariérne poradenstvo Štefana Grajcára má však zákon, ktorý upravuje na Slovensku duál, určité rezervy. Najväčšou z nich je nedostatočné zapojenie rodičov do procesu, no Grajcár hovorí aj o minimálnom prepojení základných, stredných škôl a zamestnávateľov. V krajinách ako napríklad Rakúsko, Nemecko alebo Švajčiarsko, kde sa duál zrodil, sa s deťmi pracuje už v začiatkoch základnej školy, a presne to u nás chýba.