02.08.2016, 00:00

Žitňanská povolila náhodný výber. Dotkne sa veľkých nebankoviek

Novela Exekučného poriadku zavádza revolučnú zmenu. Veritelia si už exekútorov nebudú môcť vyberať.

Ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská
Zdroj: TASR/M. Baumann

Veľký balík legislatívnych zmien, ktoré pripravilo ministerstvo spravodlivosti, sa dotkne aj exekútorov. Novela Exekučného poriadku spôsobila v medzirezortnom pripomienkovom konaní poriadny rozruch. Azda najväčšia polemika sa vedie o novinke, ktorou je náhodný výber exekútora. V súčasnosti platí, že si ho veriteľ môže slobodne vybrať.

Exekúcie podľa krajov
Elektronický výber exekútora presadzuje už dlhodobo Komora exekútorov. Podľa nej terajší systém znamená také prepojenie na veriteľa, že exekútori sú nútení často konať na hranici zákona vrátane „kupovania si práce“. „Systém náhodného prideľovania vecí, podobne ako na súdoch, na krajovom princípe by znamenal transparentné rozdeľovanie exekučných konaní, bez prepojenia na finančné skupiny, obchodníkov s pohľadávkami, nebankové spoločnosti či schránkové firmy,“ tvrdí exekútorka a hovorkyňa komory Stanislava Kolesárová. Novela Exekučného poriadku práve s krajovým princípom výberu počíta. Znamenalo by to, že exekúciu napríklad v Žiline nebude vykonávať exekútor z Prešova, Košíc či Bratislavy. „Aj v prípade iných povolaní – napríklad notára ako súdneho komisára – dochádza na súdoch k elektronickému prideľovaniu dedičských vecí. V konkurznom konaní sa prideľuje správca konkurznej podstaty elektronickými prostriedkami, preto by aj výber exekútora mal byť realizovaný elektronicky,“ vysvetľuje Kolesárová. Pre HN potvrdila, že uznesenie komory o zmene sa nerodilo ľahko. „Je pravda, že tento názor nebol jednomyseľný, ale uznesenie bolo prijaté veľkou väčšinou exekútorov,“ objasňuje hovorkyňa. Z náhodného prideľovania veci však bude existovať aj výnimka. Tou je spájanie viacerých exekúcií dlžníka jednému exekútorovi. Každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému sa pridelí exekútorovi, ktorý už skôr začaté vymáhanie vykonáva.

Menej či veľa práce
Novelou sa teda možnosť veriteľa vybrať si svojho exekútora ruší. Návrh na začatie exekúcie musí podať na exekučný súd, ktorým by malo byť podľa rezortu spravodlivosti špeciálne pracovisko spadajúce pod Okresný súd v Banskej Bystrici. „Exekučný súd potom náhodným výberom poverí súdneho exekútora, ktorý sídli v územnom obvode kraja povinného – teda jeho sídla alebo trvalého bydliska,“ hovorí exekútorka Anetta Demešová. Veci sa budú následne exekútorom prideľovať rovnomerne, a to aj s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov. Generátor výberu by mal byť nastavený tak, aby každý exekútor v príslušnom územnom obvode mal v reálnom čase pridelený rovnaký počet exekúcií.

Celá komunikácia po linke súd – exekútor má prebiehať výlučne elektronicky. Obavy z toho, že sa niektorým doteraz menej vyťaženým exekútorom práca nakopí, by sa nemali naplniť. Po novom im totiž odpadne celá agenda vymáhania dlhov Sociálnej poisťovne. „V zmysle novely si Sociálna poisťovňa bude sama pohľadávky vymáhať exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch alebo zrážkami zo mzdy a iných príjmov, čo nemusí byť také efektívne ako pri vymáhaní pohľadávok exekútormi, ktorí majú rokmi prepracovaný systém vymáhania. Navyše Sociálna poisťovňa bude musieť zamestnať ďaľších zamestnancov, ktorých musí zaplatiť štát,“ tvrdí Demešová. Dlžníkom na druhej strane odpadnú náklady na trovy exekúcie.

„Pôžičkárne“ sa neboja
Zmena sa s určitosťou dotkne aj veľkých pôžičkových spoločností, ktoré vo väčšine prípadov využívajú práve jediného vlastným výberom zvoleného exekútora. Takou je aj Quattro, ktorý patrí pod Consumer Finance Holding. Firma však s pripravovanou legislatívnou zmenou problém nemá. „Zmenám právnej úpravy, ktorá nás pri výkone činnosti ovplyvňuje, sa naša spoločnosť vždy prispôsobuje. Keďže viac využívame mimosúdne spôsoby vymáhania pohľadávok, predpokladáme, že zavedenie tohto opatrenia naše postupy ani náklady pri vymáhaní výrazne neovplyvní,“ hovorí vrchný riaditeľ úseku riadenia rizík Consumer Finance Holding František Kaňa.

Efektívnejšie a lacnejšie
Nový exekučný poriadok by mal zefektívniť aj niektoré iné inštitúty. Zaviesť sa má povinný odklad exekúcie na na maximálne tri mesiace. Použiť sa po novom bude môcť v zásade len jedenkrát. O odklade bude rozhodovať exekútor, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, keď o ňom rozhoduje súd. Práve opakovanými návrhmi na odklad dlžníci spôsobovali prieťahy. Preto sa očakáva zrýchlenie konania. „Je bežnou praxou, že dlžníci sa vyhýbajú svojim povinnostiam a rozhodovanie súdu o návrhu povinného na odklad trvá aj niekoľko mesiacov až rokov. Ak povinný podáva opakovane návrhy na odklad exekúcie, exekútor vykonáva len zabezpečovacie úkony a nemôže speňažiť majetok povinného,“ vysvetľuje Demešová. K zrýchleniu konania môže prispieť aj to, že o veľkom počte návrhov účastníkov konania bude rozhodovať súdny exekútor. „Ak bude rozhodovať v niektorých prípadoch súd, tak mu zákon stanovuje lehotu na rozhodnutie,“ dopĺňa Demešová.

Otázne však je, ako dopadne celá novela na pôde parlamentu, a najmä to, či sa finančné skupiny alebo obchodníci s dlhmi nebudú nepriamo snažiť zablokovať najmä nový inštitút náhodného výberu exekútora. Ten im nemusí vyhovovať.

Zabezpečenie špeciálneho pracoviska, ktoré bude vybavovať exekúcie
Kde bude pracovisko stáť?

Banská Bystrica

Ako je potrebné personálne zabezpečiť pracovisko?
Rezort predbežne počíta s takýmto justičným personálom: 8 sudcov, 80 vyšších súdnych úradníkov, 30 súdnych tajomníkov a 8 asistentov.

Odkedy by malo pracovisko naplno pracovať?

Predpokladaná účinnosť nového Exekučného poriadku je 1. január 2017.

S akými nákladmi na informatizáciu pracoviska počíta ministerstvo?
Náklady na hardvérové a sieťové zariadenia pre exekučné opatrenie sú 500-tisíc eur v rámci prvého roka investícií. Výšku investície do softvérového riešenia a úpravy aplikácií rezort odhaduje na 881-tisíc eur.
Toto sú ďalšie významné zmeny, ktoré rezort spravodlivosti plánuje zaviesť od nového roka

Nový osobný bankrot
Ministerstvo už pripravilo novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá by mala dnes nedostupný osobný bankrot umožniť aj bežným ľudom. Koncept novej právnej úpravy spočíva v zavedení dvoch možností oddlženia. Tými sú konkurz alebo splátkový kalendár. V prípade konkurzu dlžník odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. Na druhej strane, pri splátkovom kalendári si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú mu určí súd. Platí, že veriteľom sa musí dostať aspoň toľko, čo by dostali, ak by dlžník svoj majetok riešil konkurzom. Domáhať sa zbavenia dlhov sa môže dlžník iba raz za desať rokov. V súčasnosti je bankrot fyzických osôb drahá záležitosť. Už pri začatí konkurzu musí dlžník zaplatiť preddavok vo výške takmer 670 eur, ktorý slúži na krytie odmeny predbežného správcu. Zároveň musí jeho majetok dosahovať hodnotu aspoň 1 660 eur, aby sa súd vôbec ďalej konkurzom zaoberal. Po novom bude preddavok vo výške približne 500 eur, no ľudia, ktorí sú napríklad v hmotnej núdzi, budú môcť počítať s tým, že im s úhradou preddavku pomôže štát.

Nové platobné rozkazy
Návrh zákona o upomínacom konaní nezavádza do právneho poriadku čisto elektronické konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu. Má byť alternatívou k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku. Konania o vydanie platobného rozkazu budú odpojené od klasického sporového konania. Celá elektronická agenda sa má, podobne ako nové exekúcie, sústrediť na Okresný súd Banská Bystrica. Podľa ministerstva by ju malo zabezpečovať približne 40 vyšších súdnych úradníkov a štyria sudcovia. Primárne by mali rozhodovať práve vyšší súdni úradníci, v stanovených prípadoch aj sudcovia. Menia sa taktiež súdne poplatky, za podanie elektronicky podaného návrhu, ale aj odporu, bude poplatok 3 percentá z dlžnej sumy.

Protischránkový zákon
Novým zákonom je aj zákon o registri partnerov verejného sektora. Nová legislatíva zavádza register partnerov verejného sektora a taktiež upravuje požiadavky na subjekty, s ktorými štát plánuje obchodovať. Partnerom verejného sektora je tá osoba, ktorá sa uchádza alebo prijíma peňažné plnenie alebo majetok od štátu, samosprávy či verejnoprávnych inštitúcií. Firmy, ktoré sa o verejné zdroje uchádzajú, budú mať povinnosť sa v registri zaregistrovať a taktiež zverejniť svoju vlastnícku štruktúru až po úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejný a bude podliehať kontrole kohokoľvek. Za pravdivosť údajov v registri bude spoluzodpovedná banka, daňový poradca, advokát či audítor, teda osoby, ktoré návrh na zápis do registra budú v mene žiadateľa podávať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.